Kazuistika: Vladimíra Fortunová, lektorka FIE

ETP Slovensko bola prvá organizácia na Slovensku, ktorá pri vzdelávaní detí z marginalizovaných rómskych komunít začala využívať metódu Feuersteinovho Inštrumentálneho obohacovania (FIE) a prezentovať dosiahnuté výsledky. Naša kolegyňa Vladka Fortunová bola jedna z prvých FIE lektoriek, ktoré túto metódu aplikovali pri práci s deťmi v popoludňajších školských kluboch. Do klubov boli zaradené deti, ktoré nastúpili do nultého ročníka základnej školy, avšak nepripravené na školskú dochádzku. Tieto deti vo väčšine prípadov neabsolvovali predškolskú výchovu, neovládali slovenský jazyk, hygienické návyky, nikdy nezažili organizovanú prácu alebo hru v skupine, nemali základné motorické zručnosti a rozvinuté kognitívne schopnosti. ETP Slovensko založilo päť FIE školských klubov, z toho dva na základnej škole vo Veľkej Ide. Vladka tri roky viedla jeden z nich (školské roky 2015/2016 až 2017/2018) a s deťmi dosiahla obrovský pokrok. Pre nedostatok financií mohol vo Veľkej Ide pokračovať už len jeden klub. To, čo sa deti naučili a zažili v klube je však niečo, čo zostane v nich už navždy.  Okrem toho, že FIE pomáha rozvíjať kognitívne schopnosti dieťaťa, zlepšuje jeho školské výsledky a posilňuje sebavedomie, FIE mení aj pohľad lektora alebo učiteľa na samotné deti a vzdelávací proces. Prípadová štúdia popisuje proces seba rozvoja lektorky Vladky a zmien dosiahnutých pri výučbe detí zo sociálne znevýhodneného prostredia v školskom klube.

KAZUISTIKA

Vladimíra Fortunová, lektorka FIE

  Volám sa Vladimíra Fortunová. V roku 2009 som ukončila vysokú školu v odbore učiteľstvo všeobecnovzdelávacích predmetov v kombinácii slovenský jazyk a literatúra a dejepis. V súčasnosti pracujem pre neziskovú organizáciu ETP Slovensko – Centrum pre udržateľný rozvoj, ktorá pôsobí v Komunitnom centre vo Veľkej Ide pri Košiciach. V poobedňajších hodinách vediem školský klub na miestnej základnej škole, ktorý vznikol na základe partnerstva ETP Slovensko a základnej školy. S Feuersteinovou metódou som sa prvýkrát stretla v roku 2014. V roku 2015 som absolvovala kurz FIE Standard I a následne po ňom aj FIE Basic I. Odvtedy metódu FIE využívam pri práci s deťmi v školskom klube.

Ako FIE zmenilo mňa

Nastavenie školstva na Slovensku tlačí učiteľov do ustavičného zvyšovania si  kvalifikácie. V praxi to znamená účasť na rôznych školeniach, častokrát len za účelom získania osvedčenia. Aj zo mňa sa po vysokej škole stal taký „zberač certifikátov“. S podobným prístupom som prichádzala na kurz FIE, veď každý papier sa v budúcnosti môže zísť. O metóde som niečo málo počula a videla od kolegov v práci. Nemala som veľké očakávania, keďže dovtedy ma žiadna z nových metód príliš neoslovila. O to väčšie bolo moje prekvapenie.

FIE mi v mnohých smeroch otvorilo oči. Čas strávený na školení na mňa pôsobil ako terapia, ktorá mi pomohla uvedomiť si veľa vecí, pochopiť mnohé životné situácie a usporiadať si myšlienky.  Môj pohľad na svet dostal nový rozmer. Začala som lepšie vnímať svoje okolie a viac mu načúvať. FIE ma naučilo vypočuť si a rešpektovať odlišné názory, aj keď s nimi často nesúhlasím.

Pomohlo mi zlepšiť orientáciu v priestore. Keď chcem s autom odbočiť doprava či doľava, už si nemusím najprv nahlas povedať, ktorá je pravá a ktorá ľavá ruka. Práve FIE mi dodalo väčšiu sebaistotu. Naučilo ma bojovať so svojim strachom z nepoznaného a nebáť sa ho pomalými krokmi prekonávať.

Vyrastala som v prostredí, kde sa chyby netolerovali a odsudzovali. Chyba bola jednoducho chápaná ako zlyhanie. Preto som sa púšťala len do vecí, pri ktorých zlyhanie nehrozilo. To bolo dosť obmedzujúce. Iný pohľad som ale nepoznala a myslela si, že je to takto správne. FIE ma naučilo vnímať chyby ako súčasť nášho života, ktoré môžu človeka posúvať vpred. Prestala som hľadať vinníkov za svoje  neúspechy a naučila sa prevziať zodpovednosť za svoje konanie. Práve toto poznanie mi dáva pocit väčšej slobody.

Výrazný posun u mňa nastal v komunikácii s rodinou a priateľmi. Naučila som sa svoje myšlienky jasnejšie formulovať. Už nečakám na to, až mi moje potreby a pocity vyčítajú z očí. Menej druhých ľudí posudzujem, skôr sa snažím pochopiť ich a pozrieť sa na svet ich očami.

Najväčší vplyv mala metóda na moju pracovnú oblasť. Pri práci s deťmi som bola veľmi direktívna. Všetci do jedného na hodinách museli pracovať, či sa im to páčilo alebo nie. Nezaujímalo ma, čo potrebujú a či sú na to vôbec pripravené. Ja som ich potrebovala niečo naučiť a hotovo. Výsledkom bola dusná atmosféra v triede, unavené deti z pracovného tempa aj zo mňa a ja frustrovaná, že sa mi nedarí robiť s nimi pokroky podľa plánov. Nerozumela som, prečo sa deti nevedia nič naučiť, keď mňa učili rovnako a zvládla som to. FIE mi pomohlo pochopiť, že tadiaľto cesta nevedie… Ukázalo mi úplne nový spôsob, ako deti nenásilnou formou vzdelávať.

Metóda u mňa zbúrala celý systém práce, v ktorom som vyrastala a bola presvedčená, že je ten správny. Obrátila moje myslenie aj prístup k učeniu.

 Ako FIE zmenilo deti zo školského klubu

Poobedňajší školský klub navštevujú deti zo sociálne vylúčenej rómskej komunity. Tieto deti pochádzajú zo sociálne veľmi slabých pomerov. Rastú v prostredí, kde pre zdravý vývin dieťaťa nie sú vhodné podmienky. Rodičmi a prostredím neboli nijako vychovávané, usmerňované, často ani milované. Už pred vstupom do školy sú odsúdené na neúspech. Vo väčšine prípadov nie sú schopné zvládnuť predpísané učivo základnej školy.

V školskom roku 2015/2016 navštevovalo klub štyrikrát v týždni osem detí. Za desať mesiacov sme spoločne prešli inštrument Usporiadanie bodov a Urči emócie. Intenzita a dĺžka práce s inštrumentom závisela od dochádzky detí a ich momentálneho nastavenia. Spravidla tri až štyrikrát týždenne.

V našich spoločných začiatkoch boli deti trocha zmätené, keďže práca FIE metódou má v mnohých smeroch iné pravidlá na aké boli dovtedy zvyknuté v školskom procese. Veľkým  problémom bolo pre deti prijať fakt, že nedostávajú presné inštrukcie, čo a ako majú robiť. Neboli zvyknuté slobodne premýšľať, iba mechanicky plniť dané zadania. Obrovskou prekážkou im bol vlastný strach čokoľvek samostatne urobiť. Neviem a nedokážem, boli najčastejšie slová, ktoré som od nich počula. Ak po dlhom povzbudzovaní nakoniec napríklad nakreslili štvorec na tabuľu alebo napísali písmeno, neboli so svojou prácou spokojné a rýchlo podľahli stresu. Potrebovali moju neustálu pozornosť a odobrenie, či je to, čo urobili, správne alebo nesprávne. Deťom chýbala fantázia, nedokázali snívať. Výrazne obmedzená slovná zásoba im bránila vo vyjadrovaní. Keď niečo začali rozprávať, v polovici vety sa zasekli pretože nevedeli nájsť vhodné slovo, radšej to vzdali a zahanbene ostali ticho. Nedokázali sa primerane sústrediť na jednu činnosť.

Nasledujúci školský rok 2016/2017 k nám pribudlo osem nových detí, ktoré dovtedy navštevovali klasický školský klub a s metódou FIE nemali žiadne skúsenosti. Takže sme opätovne pracovali spoločne na Usporiadaní bodov. Pretože sa skupina zdvojnásobila, pracovné tempo sa spomalilo. S inštrumentom sme pracovali dvakrát v týždni. A práve vtedy začali na povrch vychádzať účinky metódy. V porovnaní s novými spolužiakmi, ktorí nastúpili do klubu, boli deti navštevujúce klub už druhý rok oveľa smelšie, dokázali sa viac sústrediť a nedesili ich tak výrazne nové veci. Boli viac sebavedomejšie, ich správanie bolo pokojnejšie, rovnako aj prístup k učeniu. Úžasné bolo sledovať, čo všetko si deti z predchádzajúceho roka zapamätali. Rozdiely boli pozorovateľné pri všetkých činnostiach. V priebehu školského roka štyri deti z klubu odišli. Dve odobrali rodičom kvôli zanedbaniu starostlivosti do detského domova, ďalšie dve deti rodičia odhlásili z nejasných dôvodov. Namiesto nich sme prijali tri nové deti, ktoré o klub samé prejavili záujem. Nakoľko sa jednalo o deti s menšími deficitmi v porovnaní s ich spolužiakmi, po pár mesiacoch individuálnej práce svojich spolužiakov dobehli a ďalej sme pokračovali spoločne. Za ten školský rok deti prešli celým Usporiadaním bodov.

Posledný spoločný školský rok 2017/2018 pokračovalo v klube jedenásť detí, ktoré úspešne zvládli inštrument Urči emócie.

Po troch rokoch práce pomocou metódy FIE a dvoch zvládnutých inštrumentoch deti v klube nádherne pokročili:

• výrazne sa zlepšila pracovná atmosféra, deti už nie sú v napätí, cítia sa uvoľnene,
• zvýšilo sa im sebavedomie, viac si pri učení veria, slová „neviem“ a „nedokážem“ počuť v klube málokedy,
• naštartovala sa ich vnútorná motivácia, v klube pracujú nie preto, že ja chcem alebo že musia, ale preto že to chcú samé,
• začali premýšľať nad tým, čo robia a plánovať jednotlivé kroky,
• začali klásť otázku: Prečo je to tak?
• naučili sa pracovať so svojim strachom z nových vecí a postupne ho prekonávať,
• pri rôznych činnostiach pôsobia vyrovnanejšie, dlhšie sa dokážu sústrediť,
• rozšírili si slovnú zásobu, vedia lepšie vyjadriť svoje myšlienky, pomenovať veci,
• dokážu vyjadriť svoj názor, niektoré deti svoj názor vedia aj obhájiť,
• naučili sa pracovať s chybou, dokážu ju nájsť či priznať si ju a aj opraviť,
• odbúrala sa u nich súťaživosť pri plnení úloh, každé dieťa v klube má svoje vlastné pracovné tempo a ostatné deti to rešpektujú,
• naučili sa požiadať o pomoc a pomôcť druhému, ak ho o to poprosí,
• vedia pomenovať vlastné pocity, sú menej agresívne,
• dokážu ohodnotiť výsledok svojej práce,
• tešia sa z vlastného úspechu, prejavujú emócie,
• naštartovala sa u nich predstavivosť,
• získané poznatky sú schopné využiť v rôznych životných situáciách.

Každý deň deti zásluhou FIE metódy robia pokroky. Dôkazom toho nie sú len moje pozorovania a skúsenosti pri práci v klube, ale aj spätné väzby od učiteľov v škole či od rodičov. Podľa ich slov sú deti navštevujúce klub zdvorilejšie, pokojnejšie ako ich spolužiaci, majú väčšiu slovnú zásobu a na hodinách sa viac sústredia. Zlepšila sa aj ich školská dochádzka.

Najdôležitejšia spätná väzba však prichádza od detí. Keď na vás uprú svoje veľké oči a povedia, že sa im dnešný klub páčil. Alebo keď nechcú ísť z klubu domov a ostanú sedieť na stoličke v triede. Keď vám cestou domov rozprávajú svoje dojmy a pocity z toho, o čom sme sa dnes zhovárali. Vtedy si poviete, že s nimi kráčate tým správnym smerom.

 Prečo je FIE vhodné pre prácu s deťmi z vylúčeného prostredia

FIE metóda je zásluhou správneho sprostredkovaného učenia k deťom nenásilná. Rešpektuje úroveň ich schopností. Učí ich samostatnosti.  Dáva deťom pocítiť, že v živote niečo znamenajú a môžu toho veľa dokázať, pokiaľ samé budú chcieť. Nedovolí im zlyhanie, nájde a podporí ich silné stránky, na ktorých začne budovať ich sebavedomie. Vštepuje im základy slušného správania. Učí ich pracovať s emóciami a primerane sa správať v rôznych dôležitých situáciách. Formuje z nich osobnosti, ktoré sa postupom času naučia orientovať nie len v sebe samotnom, ale aj v živote. To všetko sa deje v príjemnej atmosfére a bez nátlaku. Správny prístup sprostredkovateľa je k týmto deťom láskavý. A takýto pocit vo svojom živote vo väčšine prípadov nikdy tieto deti nezažili.

Veľká Ida, jún 2018