„Učiteľka búra mýty.“ Napísali o našej kolegyni Danke

V Rankovciach nemajú základnú školu. Prváci a druháci dochádzajú do susedných Herlian, ostatní na opačnú stranu do Keceroviec. Tam sa neučia naraz – jedny majú rannú, druhé poobednú zmenu. Čas medzi zmenami trávia dve desiatky detí v miestnom komunitnom centre na doučovaní.

„V nultom ročníku začínalo trinásť detí a v prvom ročníku ich bolo šestnásť. Dve dievčatá potom preradili do špeciálnej triedy, ostatné pokračovali ďalej a sú vo štvrtom ročníku,“ hovorí Danka Kubínyová.

Naspäť do bežnej školy by už nešla.

„Je to pre mňa zmena, lebo 38 rokov som učila doma v dedine a nikam som nemusela dochádzať. Aj ma po prvom roku volali naspäť do Čerhova, ale nechcela som ísť naspäť,“ priznáva sa dlhoročná matematikárka na dôchodku.

Podľa nej je najväčším problémom vzdelávania detí z osád nezáujem ich rodičov.

„Vedia, že do školy chodia, ale o známky a dochádzku sa už nezaujímajú. Majú to tak nastavené, ani oni nevyrastali pod školským drobnohľadom,“ myslí si Danka Kubínyová.

Stratení v preklade

Skúsená učiteľka zdôrazňuje, že týmto deťom sa treba poriadne venovať aj preto, že mnoho z nich ovláda rómsky jazyk lepšie ako slovenský.

„Štvrtáci sa učia skloňovať a to im robí problémy, pre nich je slovenčina ako cudzí jazyk a nerozoznajú mužský a ženský rod,“ vysvetľuje hlavné komplikácie energická učiteľka.

Rovnako zistila, že ich musí niečím zaujať. Obyčajný výklad učiva tieto deti nudí, preto zmenila doučovanie na školu hrou.

„Musia niečo tvoriť, vyrábať. Oni chcú niečo urobiť, aby výsledok hneď videli a mohli to ohmatať,“ vysvetľuje nám.

Vyrábajú čokoľvek, vystrihovačky z papiera, modely z plasteliny, ozdoby z konárikov, kvietkov, či kamienkov.

„Tieto deti sú vzdelateľné, chcú sa učiť, len sa im musí niekto venovať,“ hovorí Danka Kubínyová.

Jej novátorská práca prináša výsledky: zo skupiny 16 detí, ktoré ma na starosti, neprepadlo v škole štrnásť. V druhej triede rovnako starých žiakov prepadla polovica.

Novinku testujú potichu

Kľúčom k úspechu je aj spôsob učenia. Pedagogička v komunitnom centre, ktoré prevádzkuje košická mimovládka ETP Slovensko, využíva novinku vo vzdelávaní: Feuersteinovu metódu.

„S deťmi začíname prvým súborom pracovných listoc, kde spájajú body. Nie je to iba o spájaní, ale vytvárajú si tak pracovné návyky a učia sa dokončiť začatú prácu,“ vysvetľuje šéfka ETP Slovensko Slávka Mačaková.

Metóda pochádza z Izraela a na Slovensku ju skúšajú necelých päť rokov. Výučba pozostáva v pochopení základných pojmov. Ale aj v tom, že deti musia samé zistiť, kde urobili chybu, ak úlohu nesplnia. Časový limit nie je dôležitý, učiteľ ich len motivuje, ale riešenie deti spoznávajú sami.

V praxi to vyzerá, že deti musia spojiť body, aby dostali v prvej úlohe tvar štvorca. Neskôr sa pridá trojuholník, obdĺžnik a takto postupujú až ku komplikovaným obrazcom.

To v nich vyvoláva predstavivosť, lebo nevedia, v akom smere je obrazec otočený. Zároveň ich to núti sledovať hlavné znaky a zopakovať si, ako postupovali pri riešení predchádzajúcich úloh.

„Jediné riešenie na to je s nimi neustále pracovať, opakovať a trpezlivo všetko vysvetľovať. Akoby sa cudzinec učil po slovensky,“  zasmeje sa Danka Kubínyová.

 

Viac o práci s komunitou v Rankovciach sa dočítate v tomto článku.