Schopné deti. Na Deviatke do deviatky

„Budeš mojím online mentorom?“ To sa deti často pýtajú ľudí, ktorí nás prídu navštíviť do komunitných centier. Každé z nich chce mať svojho online mentora! Lebo hoci ich delia stovky aj tisícky kilometrov, prostredníctvom technológií dokážu zdieľať zážitky a navzájom sa učiť nové veci. Spoločne vymýšľajú zaujímavé projekty, virtuálne cestujú a učia sa cudzie jazyky. Projekt online mentoringu Schopné deti rozbehol pred pár rokmi náš kolega Dávid so svojim mentorom.

Aktuálne hľadáme online mentorov, ktorý pomôžu mladým z Luníka IX – Deviatky dostať sa do deviatky a ďalej. Ak sa chcete pridať, napíšte nám na email schopnedeti@schopnedeti.sk a Dávid sa Vám ozve, aby s Vami urobil vstupné interview.

Ako mentoring pomáha? Prečítajte si príbeh Evky, ktorá si pred pár rokmi v našom programe našla mentorku, medzičasom sa vydala, dokončila strednú školu, bola našou kolegyňou v ETP a dnes má prácu v obecnom komunitnom centre v Rankovciach. A toto všetko dokázala aj vďaka podpore a záujmu jej mentorky.

(text je z publikácie Andal o dživipen 3 z roku 2018)

Maturantka

Štyri roky školy ubehli ako voda. Zakrátko už Eva z Rankoviec bude mať v rukách maturitné vysvedčenie zo Súkromnej pedagogickej a sociálnej akadémie v Košiciach v odbore sociálno-výchovný pracovník. Písomky má za sebou, praktickú časť matúry – vypracovanú tému Organizácia letného tábora – dokončuje a koncom mája ju čaká ústna skúška dospelosti. „Som vystresovaná,“ posťažovala sa. Niet prečo sa obávať, o pár týždňov sa jej uľaví. Počas celého štúdia dostávala štipendium, ktoré sa odvíja od prospechu. V prvých dvoch ročníkoch dokonca najvyššie. „Takmer celé štipendium šlo na cestovné do školy a od prvého ročníka som si sporila na autoškolu. Len výnimočne som si kúpila nejaké oblečenie,“ rozpráva. Vodičský preukaz už má a občas jej tatko požičia auto, aby si zajazdila. Pekná a upravená je aj bez drahých, značkových šiat.Do prvého ročníka nastupovala s veľkým odhodlaním, ale s obavou, či bude mať peniaze na cestovanie. Prostredníctvom ETP jej dva roky pomáhala láskavá pani z Bratislavy a teraz jej prispieva dôchodca z Ameriky. Evin úspech je aj úspechom ETP, zvlášť komunitného centra v Rankovciach. A hlavne mentorky Moniky, ktorá ju motivovala na štúdium a počas celých štyroch rokov sa s ňou učievala. Istý čas mala aj online mentorku. Eva s ročníkovou spolužiačkou Monikou , ktorú čaká maturita v odbore učiteľstvo pre materské školy a vychovávateľstvo, budú prvé maturantky z rómskej osady v Rankovciach. Na strednej škole s maturitou už boli aj rankovskí chlapci, ale ani jeden z nich to nedotiahol do zdarného konca. „V prvom ročníku sme začínali tridsiati a končíme sedemnásti. Najviac spolužiakov odišlo v druhom ročníku, keď pribudli predmety biológia, sociológia a matematika sa stávala čoraz ťažšia,“ hovorí. V škole si od samého začiatku obľúbila psychológiu a keď spoznala sociológiu rodiny, tiež sa jej zapáčila. Zaujímavé boli pre ňu aj metódy sociálnej práce a sociálna pedagogika. Počas prázdnin Evka praxovávala v našom komunitnom centre a bola aj vedúcou na letných akadémiách.S miestnymi deťmi začala pracovať už skôr, cez cirkevné aktivity. Tejto jari pripravila s menšími školákmi v komunitnom centre divadelné predstavenie o histórii Rómov a uviedli ho na oslave Dňa Rómov. „Najradšej by som po skončení školy pracovala v Rankovciach. Poznám tunajších ľudí, deti aj ich rodičov, viem, čo ich trápi a v čom im treba pomôcť,“ vraví. Eva tvrdí, že osobne nikdy nemala problémy s bielymi, ale i tak, keď sleduje dianie naokolo, mrzí ju, že Rómovia sú vyčlenení zo spoločnosti. Biedne bývajú, chýbajú im prostriedky na živobytie, majú málo šancí a zanedbávajú vzdelanie. Jej rodičom však odjakživa záležalo na tom, aby všetky tri dcéry získali vzdelanie. Evka je najmladšia. Staršie sestry pracujú a majú svoje rodiny. Onedlho aj ona vyletí z hniezda. Pred rokom medzi ňou a Adriánom preskočila iskra a zistili, že je to vážne a majú sa radi. Poznajú sa od malička, spolu sa hrávali, chodili do komunitného centra, ale nič viac. Adrián už pracuje. Najradšej by bol, keby ju mal stále pri sebe, ale má pochopenie pre jej štúdium a priority. „Keď sa zamýšľam nad svojou budúcnosťou, na prvom mieste vidím prácu. Až keď si nájdem zamestnanie, založíme si rodinu a chceme mať len dve deti,“ pokračuje Eva. Nemajú najmenší problém s tým, kde budú bývať. Môžu si dokonca vyberať. Evini rodičia ostali už len s ňou v peknom, veľkom dome s tečúcou vodou. Keďže sestry majú svoje domy, rodičovský zostáva jej. U rankovských Rómov to chodí tak: dom po rodičoch zdedí ten, kto ho potrebuje, čiže kto ešte nemá vlastný. Súrodencov sa nezvykne vyplácať. Avšak ak by svoj dom nemali dcéra, ani syn, dostane ho syn. Eva nemá brata. Adriánovi rodičia, majú v Rankovciach nový, takisto veľký dom, ktorý pripadá Adriánovi. Podľa miestnych nepísaných pravidiel nevesta odchádza do domu ženícha. V prvom i druhom ročníku sa Evka zaoberala myšlienkou, že po maturite pôjde na vysokú školu. Teraz už nad tým neuvažuje. „Ekonomicky by som to nezvládla,“ vysvetľuje. Počas tých štyroch rokov to nemala ľahké. Z domu odchádzala o pol siedmej ráno a niektoré dni sa vracala až večer. Doma sa ešte učila, alebo s náročnými školskými povinnosťami chodila za svojou mentorkou. Na rozptýlenie sa s kamarátkami jej neostával čas. Najlepšia priateľka Ľubka sa zatiaľ vydala a je z nej mamička. Evka je i napriek tomu presvedčená, že školou nič nestratila, iba získala.

Staňte sa súčasťou príbehu ďalšej Evky a Dávida! Zapojte sa do programu Schopné deti.