Zrod hry o našej každodennej realite

Mali ste už niekedy pocit bezmocnosti, keď ste si lámali hlavu, kým Vám niečo dobré nenapadlo? Pred mesiacom som mala presne takýto pocit aj ja. Keď som sa jedného dňa vybrala na bežnú návštevu svojich klientov všimla som si, že deti nevedia, čo robiť vo svojom voľnom čase a preto potrebujú pomoc. A keďže mi nie je ľahostajný ich osud rozhodla som sa im túto pomoc poskytnúť. Sú to deti, ktoré už chodia do komunitného centra na niektoré aktivity ako napr. tanec, ručné práce a hudba. Zvolala som si všetky deti a ako som tak na nich pozerala zrazu mi napadla takáto myšlienka, „prečo by nemohli zahrať svoj vlastný život v osade?“. Na moje prekvapenie deti reagovali s radosťou a vôbec im neprekážalo, že budú nacvičovať a hrať svoj vlastný príbeh každodenného života. Preto sme vytvorili divadelný krúžok a stretávame sa každý deň, niekedy aj v sobotu. Na moje veľké prekvapenie sú deti plné elánu a majú radosť z našich hier. Niekedy sa tak zamyslím čo bude ďalej? Čo vyrastie z tejto rómskej generácie? Chcela by som veriť tomu, že deti, ktoré chodia do komunitného centra a doučujú sa učivo do školy, budú mať inú budúcnosť ako deti, ktoré učenie nezaujíma.

Irma Horváthová – Moldava nad Bodvou