Z chatrče sa Rómovia dostali prácou

V auguste vyhoreli štyrom rómskym rodinám v osade z dosák zhlobené chatrče. Po štyroch mesiacoch sa môžu sťahovať do vlastnoručne postavených domčekov.

Moldava nad Bodvou 22. 12. 2011 (Katarína Gécziová – Korzár): Desaťčlenná rodina 38-ročného Jozefa Lakatoša má pred Vianocami vlastnú strechu nad hlavou.

Potom, ako im vyhorel načierno postavený skromný príbytok, sa teraz premiestnia do vlastného domca s jednou izbou s rozlohou 25 metrov štvorcových.

Rovnako ako tri zvyšné rodiny. Rómovia bývanie nedostali, museli si ho postaviť sami. Projekt je výsledkom spolupráce mesta s neziskovou organizáciou ETP Slovensko. Odborné rady stavbárom poskytoval projektový  manažér neziskovky Slavomír Kutaš.

Jozef hovorí, že doteraz nič podobné nestaval. „Po tom požiari sme rozmýšľali, čo budeme robiť. Nemali sme kde dať hlavu, bývali sme v komunitnom centre tu v osade. Pri stavbe som potreboval vo všetkom poradiť. Ale nabudúce už budem vedieť. Ešte nám treba elektrinu vykopať a dom je dokončený.“

Postupne sa zabývajú

Malá rozloha domčeka Jozefovej manželke, 33-ročnej Márii neprekáža. Izbu zatiaľ nemajú zariadenú, stoja v nej dve postele, umývadlo a piecka. „Pomaličky to dáme do poriadku. Aspoň máme nejaký darček na Vianoce. Tešia sa deti, najmladšie dievčatko má mesiac.“

Rodina žije zo štátnej podpory. Jej mesačný príjem je 520 eur. Bývanie nedostali zdarma, jeho stavebné náklady musia hradiť v mesačných splátkach cca 26 eur.

Okrem toho majú stavebné sporenie vo výške 30 eur, ktoré poslúži, ak budú chcieť obydlie rozšíriť. Celkové náklady na výstavbu neprevyšujú 4 000 eur. Keďže ide o legálne stavby, stoja na pozemku mesta, môžu si požiadať od štátu o dotáciu na bývanie.

Kutaš vysvetľuje, že v osade museli riešiť núdzovú situáciu, pretože rodiny nemali kde bývať. „Premýšľali sme, či je lepšie dať im domy bez toho, aby ich museli zaplatiť či robiť na nich, alebo skúsiť niečo iné. Keďže na nich pracovali, predpokladáme, že ich len tak nezničia. Vytvorili si k nim vzťah a sami si to splácajú.“

Robili pokroky

Za nízkym rozpočtom nových obydlí stojí fakt, že použité materiály boli recyklované. Využili sa stavebné suroviny z iných domov,  ktoré boli zbúrané. Ich majitelia nemuseli platiť za ich odvoz a likvidáciu.

Podľa Kutaša bolo potrebné Rómov učiť čítať, počítať, písať. „Začali sme od piky, napríklad to, čo je jeden meter. Hovorím tomu instantná polievka. To, čo sa na stavebnom učilišti učia študenti počas troch rokov, sme my zvládli za šesť týždňov. Napríklad jedna z majiteliek domčeka nevedela, čo je malta. Neskôr už ‘ťahala” steny. Bol to veľký pokrok.“

Na Slovensku ide pravdepodobne o prvý projekt výstavby nízkorozpočtových domov. Prispela obec a sponzori. Ak obyvatelia  nebudú domce splácať, môžu byť exekuovaní. V osade žije približne 700 ľudí, niektorí z nich obývajú 60 nelegálnych chatrčí.

© 2011 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.