Záverečná správa projektu 6. grantového kola

Záverečná správa projektu 6. grantového kola s názvom „Klub milovníkov literatúry“

Zámerom projektu „Klub milovníkov literárneho umenia“ bolo prebudiť lásku detí a mládeže ku knihe a krásnej literatúre. Tento zámer bol splnený čiastočne, pretože len tri deti z pätnástich sa naučilo pravidelne čítať rozprávky a rozprávať o prečítanom texte. Ostatné deti síce radi navštevovali náš klub, ale kvôli značným rezervám v čítaní a slovnej zásobe nedokážu správne pochopiť prečítaný text.

Pri snahe o čítanie rozprávok v rómskom jazyku som si uvedomila stratu vlastnej identity rómskych detí. Deti odmietajú čítať rómsky, pretože ich to nikto neučil. Pokladajú to za neprirodzené. Na druhej strane spoločnosť (škola, rodina) im nedokázala poskytnúť dokonalú náhradu za materinský jazyk. Deti čítajú v slovenskom jazyku veľmi slabo, pomaly a s veľkými chybami. Čítajú bez pochopenia textu. Majú veľmi malú slovnú zásobu v slovenskom jazyku, ale aj v materinskom jazyku.

Pri plánovaní ďalšej práce som preto vychádzala zo zistených skúseností. Prvé mesiace sme sa podľa plánu aktivít zamerali na individuálne čítanie, neskôr sme spojili snahu o umelecké čítanie s pohybovými aktivitami a len pomaly sa učíme reprodukovať krátky text jednoduchými vetami. Na záver každého stretnutia sa pokúšame o dramatizáciu rozprávky, čo má u detí najväčší úspech.

Pokúsila som sa zorganizovať súťaž o najlepšiu reprodukciu krátkej rozprávky, pričom deti som motivovala cenami za najlepší výkon. Napriek tomu výkony detí boli na úrovni štvorročného dieťaťa, ktorému rodičia čítavajú pred spaním rozprávky.

Snažíme sa spolu s deťmi zozbierať v Nálepkove rómske rozprávky. Doteraz sme nenašli nikoho zo starších ľudí, ktorý by si nejakú rozprávku pamätal.

Pozvali sme už dva krát medzi seba rodičov našich detí, aby nám porozprávali niečo o svojom živote. Narazili sme však na bariéru – niektorí nechcú prísť, pretože sa hanbia, no viacerí sú ochotní prísť za peňažnú odmenu. Pri vysvetľovaní, že aj moja práca s deťmi je úplne zadarmo sa trocha zahanbia, ale trvajú na svojej požiadavke.

Najväčším úspechom nášho projektu, s ktorým sa môžeme pochváliť je pravidelné domáce čítanie detí. Deti si knihy požičiavajú a po prečítaní ich vracajú čisté. Doteraz sa nám vrátili všetky zapožičané knihy.

Vopred vytýčené ciele projektu sa nám pomaly, malými krokmi darí napĺňať. Prvý cieľ -15 až 20 detí z rómskej osady Grün a obce Nálepkovo pravidelne číta (s porozumením jej obsahu) krásnu literatúru. Druhým cieľom projektu bolo naučiť deti napísať krátky, jednoduchý príbeh alebo rozprávku. Deti sa sami pokúšali napísať krátku rozprávku, odmenou za vytvorenie najkrajšej rozprávky našich malých autorov bola nádherná kniha. Najkrajšou rozprávkou sa stala rozprávka s názvom Padajúca hviezda od Renáty Kakurovej (12 rokov).

Tretím našim cieľom bolo naučiť deti nebáť sa diskutovať o prečítanom, formulovať jednoduché, ale výstižné vety o jej obsahu. Tento cieľ je splnený len čiastočne, slovná zásoba detí len pomaličky narastá.

Ďalším našim cieľom bola snaha zmeniť negatívne dôsledky pasívneho sledovania telenoviel, seriálov a akčných filmov na citlivú detskú dušu a nahradiť ho krásnym slovom a aktívnym prístupom k získavaniu poznania. Tento cieľ sme sa snažili aspoň čiastočne naplniť, napriek tomu, že sledovanie telenoviel a seriálov je rodinnou zábavou a preto aj deti mu dávajú prednosť.

Našou snahou bolo aj zastavenie straty vlastnej identity rómskych detí prostredníctvom pekných príbehov z kníh rómskej poetky Daniely Hivešovej – šilanovej. Čítaním týchto príbehov mohli deti získať ďalšie poznatky o vlastných dejinách, o vlastnom národe.

Ku kvalitám tohto projektu nesporne patrí aj to, že umožňuje deťom neustály prístup ku knihám krásnej slovenskej, ale aj rómskej literatúry primeraným ich veku. Deti majú, aj do budúcnosti budú mať prístup ku knihám formou výpožičiek v Komunitnom sociálnom klube v Nálepkove. Plánujeme aj po skončení projektu naďalej pokračovať v besedách a dramatizáciách prečítaných rozprávok a príbehov.

Mgr. Irena Pronská

OZ Vzdelanie naša nádej do budúcnosti