Rozhovor so Slavomírou Mačákovou, riaditeľkou ETP Slovensko

Mačáková: „18- či 24-mesačné programy terénnej sociálnej práce pre zanedbané komunity sú nedostatočné“
RPA/Miroslav Tirda| 25. 3. 2011
ETP Slovensko je nezisková konzultačno-vzdelávacia organizácia, ktorá je priamym pokračovateľom medzinárodného programu Environmental Training Project for the Central and Eastern Europe. ETP Slovensko podporuje regionálny rozvoj, chráni životné prostredie, napomáha rozvíjať sociálny, ekonomický, vzdelanostný a kultúrny potenciál jednotlivcov, organizácií a komunít s dôrazom na riešenie problémov znevýhodnených regiónov a sociálne znevýhodnených skupín obyvateľov a etnických menšín.

Ako by sme mohli definovať komunitné centrá, čo si pod tým máme predstaviť?

Komunitné centrum je priestor, v ktorom pracujú terénni sociálni pracovníci, do ktorého prichádzajú klienti po radu, po pomoc. Komunitné centrá realizujú aj voľnočasové aktivity. Ideálne je, keď je komunitné centrum k dispozícii všetkým obyvateľom obce, teda nielen sociálne znevýhodneným, ale keď priestory využíva aj majorita na rôzne spoločenské, kultúrne, vzdelávacie a iné podujatia.

My tomu hovoríme prístup od kolísky po hrob, teda pracujeme so všetkými vekovými kategóriami a zameriavame sa na pomoc v oblasti bývania, zamestnania, sociálnej práce a robíme tiež právnu a zdravotnú osvetu. Komunitné centrá by mali byť vybavené počítačmi, mali byť pripojené na internet, mala by tam byť spoločenská miestnosť aj miestnosť pre agendu, pre dokumenty.

Zmenil sa nejakým spôsobom prístup štátu ku komunitným centrám?

Za tých 10 rokov sa podarilo veľa vybojovať a myslím si, že teraz je výborná doba, pretože sa pripravuje štandardizácia komunitných centier. Komunitné centrá sa stali akceptovateľnou súčasťou práce so sociálne znevýhodnenými komunitami. Obce môžu čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov na prestavbu, rekonštrukciu priestorov, ich premenu na komunitné centrá, čo je nevyhnutnou súčasťou práce v sociálne znevýhodnených komunitách. Obce sú viac otvorené, nie je tu nedôvera voči komunitným centrám. Terénni sociálni pracovníci, ktorí pracujú v rámci obcí, tiež potrebujú komunitné centrá, aby mali kde vykonávať svoju prácu. Myslím si, že situácia sa zlepšuje, ale stále je vyše štyristo obcí, kde treba komunitné centrá vytvoriť, takže tu máme roboty určite ešte na niekoľko desaťročí.

Je ťažké nájsť fundovaných komunitných pracovníkov?

Je to veľmi ťažké. Naše skúsenosti hovoria, že väčšinou sú to ľudia z majority, ale, samozrejme, medzi našimi komunitnými pracovníkmi sú aj Rómovia. Vždy sa obraciame na obec, na starostov, aby nám odporučili ľudí, ktorých poznajú, alebo s ktorými spolupracovali a mali s nimi dobrú skúsenosť. Nevidím žiadny rozdiel medzi tým, či je komunitný pracovník Róm, alebo Neróm. Máme 12 komunitných centier a v šiestich pracujú Rómovia. Nedá sa povedať, či sú Rómovia úspešní viac, alebo menej. Vždy to závisí od toho konkrétneho človeka a jeho pracovného nasadenia, a od toho, či robí svoju prácu srdcom.

V ktorých lokalitách máte vybudované komunitné centrá? A aké kritériá musí spĺňať obec, aby v nej bolo vybudované komunitné centrum?

Na začiatku nášho pôsobenia sme si vyberali obce na Spiši, pretože projekt sa volal Tvoj Spiš, takže sme pôsobili iba na strednom Spiši. Potom sme sa rozšírili do okresov celého Spiša. Neskôr sme naše aktivity rozšírili na celé východné a časť stredného Slovenska. Vyberáme si komunity podľa toho, či je záujem a, samozrejme, či je tam tá potreba a dlhodobý záväzok zo strany obce a zastupiteľstva. Navyše obec musí spolufinancovať prevádzkové náklady komunitného centra a poskytnúť nám priestory.

Ste nezisková organizácia, ako sa vám darí v udržateľnosti komunitných centier?

Je to veľmi ťažké, naozaj, aj my máme prestoje, máme tzv. hluché obdobia, keď naši komunitní pracovníci prichádzajú do komunitých centier a pracujú ako dobrovoľníci. Keď sa nám napríklad skončí program, čakáme na začiatok druhého programu a niekedy uplynie aj 5 mesiacov, dokonca až 9 mesiacov. Bohužiaľ, stále tu nie je systémové financovanie práce komunitných centier. Z môjho pohľadu 18- až 24-mesačné programy na terénnu sociálnu prácu v komunitách, ktoré boli zanedbané 20 rokov, alebo možno viac, sú nedostatočné. Mali by sme naozaj tie programy nastaviť tak, aby boli dlhodobé, aby obce mohli čerpať finančné prostriedky pravidelne a opakovane a aby to boli viacročné programy.

Vo vašich komunitných centrách funguje aj tzv. pôžičkový program, na akom princípe funguje a ako sa vám ho darí realizovať?

Máme dva programy, ktoré spolu súvisia. Jeden je sporiaci program a druhý je mikropôžičkový program. V súčasnom období na seba nadväzujú, pričom sporiaci program zapája klienta na 12 mesiacov do sporenia a po 12 mesiacoch, keď klient úspešne dlhodobo a pravidelne sporí a, samozrejme, zúčastňuje sa aj iných aktivít, ktoré v rámci programov preňho organizujeme, má možnosť byť zapojený aj do mikropôžičkového programu. Pre nás je dôležité klientov si odskúšať v sporiacom programe, ktorý je dobrovoľný, kde nás klient najprv musí presvedčiť o tom, že má každý mesiac určitú finančnú čiastku a vie si ju odložiť na vlastnú vkladnú knižku, potom, po tých 23 mesiacoch, ak vidíme, že naozaj si pravidelne odloží určitú sumu, potom je predpoklad, že by mal byť úspešný aj v mikropôžičkovom programe. Dohromady bolo do tohto programu zapojených viac ako 550 klientov. Pôžičky môžu dostať na zlepšenie kvality bývania, a sú to projekty od opravy strechy až po výstavbu kúpeľní alebo kuchyne, na zavedenie vody do domu, tepelnú izoláciu či výmenu okien. Čokoľvek, čo si dokážeme predstaviť pri rekonštrukcii. Dokonca sa prostredníctvom tohto programu realizovalo aj odkúpenie časti domu do osobného vlastníctva a odkúpenie pozemku.

Ovplyvní nejakým spôsobom zavedenie e-pay kariet mikropôžičkový a sporiaci program?

E-pay karty v nadväznosti na naše finančné vzdelávanie vnímam ako dobrý program, ktorý môže vo vzájomnej symbióze pekne fungovať, pretože podmienkou sporiaceho a mikropôžičkového programu je účasť klientov na finančnom vzdelávaní, kde sa mu pomôže nastaviť príjem tak, aby súčet príjmov bol určite vyšší ako súčet výdavkov. E-pay karty vyžadujú od klienta aj určitú finančnú gramotnosť, preto sa mi zdá, že tieto dva programy by mohli spolu v symbióze fungovať. Tento sporiaci program sme ponúkli aj rezortu práce. My vidíme sporiaci program ako jeden z možných nástrojov štátnej sociálnej pomoci. Dôležitá je komplexná pomoc, snažíme sa pomôcť celým rodinám, všetkým vekovým kategóriám a vo všetkých oblastiach – od vzdelávania až po bývanie.

Foto: ETP

Zdroj:RPA

Stránka RPA