Rómov naučili šetriť a stavať si vlastné legálne domy

sme.sk, 21.7.2014 – Už len ťažko môže niekto namietať, že Rómovia sú leniví a neschopní, tvrdí v rozhovore MARTIN VAVRINČÍK.

Odísť z lukratívnej pozície advokáta do neziskovky je trochu zvláštne, nie? Nemajú pravdu tí, čo vravia, že u nás najviac vynáša práve tretí sektor?

Aj kamaráti mi s humorom hovoria, že neustále vylepšujem svoj biznis model, lebo z advokácie som šiel robiť tendre do štátnej správy a nakoniec do tretieho sektora pracovať s Rómami.

V skutočnosti je to inak – ak by som to bral čisto cez plat, už si zmenu zamestnania ani nemôžem dovoliť, lebo vždy som klesol takmer o polovicu nižšie. (smiech) Aj v treťom sektore by však človek mal normálne zarábať, lebo v banke sa nik nebude pýtať, ako splatí hypotéku, a obchod mu tiež nedá potraviny zadarmo len preto, že pomáha deťom chorým na rakovinu, či robí inú verejne prospešnú činnosť. Pre peniaze sa však táto práca rozhodne robiť nedá.

Práca advokáta vás nebavila?

Naopak, bola zaujímavá. Problém bol, že mi časom prestala dávať zmysel, nezdala sa mi dostatočne užitočná, chýbala jej pridaná hodnota. Kládol som si otázku, či dokážem kvôli nej vstávať každé ráno 40 rokov až do dôchodku.

Čo by som dosiahol? Mal by som síce viac peňazí, väčší pupok a menej vlasov, ale zrejme by som nebol šťastnejší. Preto som profesionálne šťastie hľadal inde a našiel ho v práci s Rómami.

Prečo má tretí sektor povesť požieračov peňazí s nezmyselnými projektmi? Rómovia sú dokonalým príkladom toho, ako sa za 20 rokov minuli stámilióny eur a nič zásadné sa nezmenilo.

Lebo sa na tej téme priživuje množstvo ľudí. V treťom sektore naozaj existuje konkrétna skupina ľudí, ktorá v tom vie chodiť, vie, ktorých ľudí osloviť, ktorým z nich zaplatiť, čím dokáže zo systému vytiahnuť peniaze a nabaliť sa.

Keď tu však niekto kopu peňazí vyleje cez rôzne tendre a eseročky, nikomu nenapadne odsúdiť všetky eseročky ako také. Ak sa v tendroch korupčne správajú nemocnice, nik nepovie, že sú všetky zlé a zbytočné. Tretí sektor je však často odsudzovaný ako celok.

Dôvod?

Ľudia vôbec neveria, že by niekto len tak venoval množstvo svojej energie práci za malý plat či dokonca ako dobrovoľník. Nechcú veriť, že mnohí pracujeme aj za dobrý pocit.

Každý hľadá čosi podozrivé a vraví si, že dotyční to určite nerobia len tak. Nechápu, prečo víkend netrávime doma pred telkou a miesto toho sa trápime v rómskej osade, jednoducho im to nedáva logiku.

Nemôže si za to tretí sektor sám?

Zrejme áno, lebo dôležité je, ako mimovládky dokážu komunikovať svoju prácu a najmä výsledky verejnosti tak, aby tomu naozaj rozumela. Mnohé sa ani nevedia dostať do médií, lebo s nimi systematicky nepracujú, čiže obrovské rezervy vidím aj v nás samotných. Ak nekomunikujeme a nedokážeme svoju prácu predať, niet sa čo čudovať, že ľudia si myslia svoje.

Pokračovanie rozhovoru nájdete na: sme.sk

Autor: Karol Sudor

Autorka fotografie: Judita Čermáková