Revolúcia vo vzdelávaní
Revolúciu vo vzdelávaní predstavuje Feuersteinova metóda inštrumentálneho obohacovania, ktorú od začiatku uplynulého školského roka pilotne overuje ETP Slovensko v desiatich komunitných centrách v marginalizovaných rómskych komunitách a dvoch základných školách na východnom Slovensku v rámci projektu Učme sa učiť sa.
Prezentovať odbornej verejnosti model vzdelávania detí prostredníctvom tejto metodiky a podeliť sa o svoje skúsenosti s jeho realizáciou a doterajšími výsledkami je zámerom dnešného seminára, ktorý zorganizovalo ETP Slovensko v bratislavskom hoteli Mercure. Pozvalo naň zástupcov kompetentných ministerstiev, UNICEF, vzdelávacích, výskumných, etnických a iných inštitúcií a tretieho sektora.
Na seminári prednáša aj riaditeľ Feuersteinovho inštitútu v Izraeli Dr. Rafael Feuerstein, syn Prof. Reuvena Feuersteina, autora metodiky, zameranej na zrýchlený rozvoj kognitívnych a emočných zručností ľudí s ťažkosťami učenia. Za vyše šesťdesiat rokov svojej existencie získala Feuersteinova metóda inštrumentálneho obohacovania úspechy v päťdesiatich krajinách sveta.
Prinášame príhovor riaditeľky ETP Slovensko Slávky Mačákovej, ktorým seminár otvorila:
Väčšinu žiakov v špeciálnom vzdelávaní tvoria rómski žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia, pričom ide najmä o žiakov diagnostikovaných s ľahkým mentálnym postihnutím.
Podľa Atlasu rómskych komunít žije na Slovensku dvestopätnásť tisíc ľudí v sociálne znevýhodnenom prostredí. Z nich je celkom určite stotisíc detí. Približne rovnaký počet obyvateľov má Prešov alebo Petržalka.
Každý rok sa na Slovensku zapíše do prvého ročníka takmer šesťdesiattisíc detí. Podľa Vaňa (2012) by v roku 2015 malo byť na Slovensku spolu päťdesiatdeväťtisíc sedemstodvadsaťpäť prvákov.
Podľa Šprochu (2014) by v roku 2015 malo byť šesťročných päťtisíc dvestošesťdesiatsedem rómskych chlapcov a päťtisíc stodeväťdesiatsedem rómskych dievčat, čiže takmer desaťtisíc päťsto rómskych detí. Teda jedna šestina prváčikov budú Rómovia. Koľko z nich je z marginalizovaných komunít? Odhadujem päťtisíc, alebo šesťtisíc.
Približne rovnaký počet obyvateľov má Svätý Jur, Kremnica alebo Dobšiná. Predstavte si, že by všetci Kremničania vyšli zo svojich domov a postavili sa na hlavné námestie v Kremnici – takýto dav prvákov z marginalizovaných komunít máme na Slovensku každý školský rok.
Každý desiaty prvák na Slovensku v budúcom školskom roku bude zo sociálne znevýhodneného prostredia. Aká budúcnosť čaká týchto prváčikov?
Tieto deti ako prvé v roku 2003 navštevovali predškolský klub v našom komunitnom centre v Rudňanoch. V tom čase nebol v Rudňanoch na sídlisku 5RPII ani jeden stredoškolsky vzdelaný človek.
Dnes sú z nich už mladí ľudia s ukončenou základnou školou a stredoškolským odborným vzdelaním.
Letmý pohľad na graf, ktorý porovnáva školské výsledky prvákov, ktorí pred nástupom do školy navštevovali predškolský klub v porovnaní s ich rovesníkmi z tej istej obce, ktorí do KC nechodili nás uisťuje, že vzdelávanie detí v predškolských kluboch komunitných centier má veľký zmysel.
Napriek všetkému úsiliu pracovníkov komunitných centier, absolventi predškolských klubov výrazne zaostávajú za svojimi rovesníkmi z majority.
Veľká väčšina našich klientov chce žiť kvalitný život, mať vzdelané deti, ktoré budú mať prácu. Čo ma najviac trápi na našej práci je, ako pomôcť našim klientom naplniť ich ambície. Pýtam sa stále a znova: „Naozaj musí byť také vysoké percento detí zo sociálne znevýhodneného prostredia v špeciálnych školách a triedach?“, „Čo máme robiť ináč a lepšie, aby sa deti z osád vyrovnali svojim rovesníkom z majority?“
Rovnako som sa pýtala aj pred dvomi rokmi, a vtedy som prvý krát počula o Feuersteinovej metóde Inštrumentálneho obohacovania. Dozvedela som sa o nej od magistry Simony Šimkovej, riaditeľky Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva. Predstavila mi doktorku Majku Heveriovú, liečebnú pedagogičku s dvadsaťročnou praxou vo vzdelávaní detí so špeciálnymi potrebami.
O pol roka neskôr nám už v Jeruzaleme autor tejto metódy, svetoznámy profesor Reuven Feuerstein, otec Rabiho Rafaela Feuersteina, ktorý je tu dnes s nami, vysvetľoval, ako treba pracovať s inštrumentmi, ako dlho má mediátor (pedagóg) pracovať s dieťaťom, aby bolo možné vidieť výsledky v zlepšených sociálnych, emocionálnych a kognitívnych zručnostiach.
Spoločne s Majou a Simonou sme pripravili projekt pre Nadáciu detí Slovenska, Nórsky a Švajčiarsky finančný mechanizmus, Nadáciu Friedricha Eberta, ktorého cieľom bolo overiť, či Feuersteinova metóda bude efektívnou metódou aj pri práci s deťmi z marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku.
Projekt sa začal v auguste 2013 a dnes, pätnásť mesiacov po, by sme sa radi s Vami podelili o zistenia a navrhli, ako postupovať v budúcnosti.
ETP Slovensko v spolupráci s partnermi realizovalo ako prvá nezisková organizácia na Slovensku sociálny experiment – projekt Učme sa učiť sa, podporený psychologickým testovaním žiakov pred a po, dôsledným zaznamenávaním pedagogickej diagnostiky o každom jednotlivom žiakovi, vynikajúcou spoluprácou s oboma školami.
Doterajšie výsledky práce školského klubu:
- Rozvinuli sa kognitívne procesy žiakov
- Vzrástla vnútorná motivácia žiakov k učeniu a práci
- Žiaci lepšie ovládajú jazyk
- Zlepšila sa jemná motorika
- Lepšie kontrolujú svoje emócie
- Dokážu pracovať v skupinách
- Medzi žiakmi zo školských klubov a ostatnými žiakmi v triede je badateľný rozdiel v kvalite a výsledkoch práce
- Ani jeden žiak z klubu nemal neospravedlnené hodiny
- Zvýšil sa záujem rómskych rodičov o vzdelávanie ich detí
Pri projekte Učme sa učiť sa som sa opäť, už po niekoľký krát v našej praxi presvedčila, že v prostredí marginalizovaných rómskych komunít riešenie existuje, ide len o to, ako ho rozšíriť do praxe na celé Slovensko.
Podobne ako pri mikropôžičkách a svojpomocnej výstavbe domov v rómskych komunitách, projekte ocenenom Bruselom, poznáme riešenie.
Áno, dá sa „to“. Čo si toto riešenie vyžaduje? Chuť. Chuť a ochotu pracovať, pracovať na sebe, ochotu aj zmeniť svoje presvedčenie o „nevzdelávateľných deťoch a nezamestnateľných dospelých“.
Chce to tvrdú prácu, ktorá nebude zaplatená peniazmi v miere primeranej vynaloženému času, námahe, kvalifikácii a odborným skúsenostiam. Ale, celkom určite bude zaplatená úsmevom a zvedavými otázkami a komentármi detí, ktoré pred rokom nerozumeli ani slovo po slovensky a nerozlišovali farby, ktoré vyrástli v chatrčiach, v prostredí, kde nie je ani jedna línia rovná, sa dnes pýtajú: Pani učiteľka a čo je to kozmos? Videl si toho čokoládového (hnedého) koňa? Preskočil cez vodorovnú tyč a vôbec nespadol.
Za predpokladu, že naša snaha nezostane malým, vidieckym experimentom, štyristo kilometrov od hlavného mesta, „to“ – teda v tomto prípade – ľudsky a odborne kvalitne sprostredkované učenie –môže zabezpečiť feder dživipen (lepší život) pre deti vo všetkých rómskych osadách na Slovensku.
Podľa nás, všetkých stotisíc žiakov, alebo, aby sme sa nezľakli, na začiatok všetkých päťtisíc prváčikov zo sociálne znevýhodneného prostredia, môžu učiť učitelia – kvalifikovaní mediátori, ktorí majú odborné vedomosti, kapacitu, dokážu primerane reagovať na odlišnosti žiaka a vedia, ako mu efektívne pomáhať pri prekonávaní bariér a obmedzení prostredia, do ktorého sa narodil.
Náš experiment v školskom prostredí trval necelých deväť mesiacov, mali sme limitované možnosti, finančné aj ľudské. Výsledky, pozitívne a aj „zakopnutia“, tohto inovatívneho projektu Vám dnes predstavia naši kolegovia. Tento projekt a dáta, ktoré sme získali, sú prvotné pilotné dáta. Potrebujeme ešte v experimentovaní pokračovať.
Ako budete počuť, naša krátka skúsenosť prináša nielen nádej, ale celkom určite aj istotu, že je možné zásadne ovplyvniť kvalitu života obyvateľov rómskych osád. Sme si istí, že sa „to“ dá. Áno, dá sa to.
Na ťahu je teraz štát. Sme presvedčení, že najdôležitejšia úloha čaká teraz štátne orgány, keďže učitelia, psychológovia, špeciálni pedagógovia, tretí sektor ukázali ako a kam smerovať.
Predpokladom je, že štátne orgány urobia teraz rázne a rýchle rozhodnutie.
Inak,nielen obyvatelia rómskych osád nikdy nebudú mať feder dživipen, ale ani ich susedia ho nebudú mať. A Slovensko nebude napredovať tak, ako by mohlo, ak by sa o svojich znevýhodnených postaralo primerane ich potrebám.
Aby sa deti z osád nemuseli viac znepokojovať obavami ako nulťáčka z Veľkej Idy: Pani učiteľka, však nepôjdem do špeciálnej triedy?
Buďme zmenou, ktorú chceme vidieť na Slovensku.
