RARE v Spišskom Hrhove 2

Ak sú neštandardné problémy, treba hľadať neštandardné riešenia, povedali si v Spišskom Hrhove a hľadali. To, čo našli, môže teraz – po rokoch dobrých skúseností – slúžiť ako príklad nielen obciam a mestám na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Hrhovská cesta, alebo Hrhovský zázrak (epitetá, ktoré si špišskohrhovskí inovátori vyslúžili od médií, ktoré chápu potrebu inklúzie ľudí z marginalizovaných komunít) sa počas troch dní (21. – 23. augusta) stali inšpiráciou aj pre účastníkov stretnutia partnerských organizácií zo zahraničia v rámci Podunajského nadnárodného programu Interreg RARE, ktoré sa uskutočňuje práve v Spišskom Hrhove.

Neprekvapilo, že hostia z Rumunska, Srbska a Čiech kládli otázky. Napríklad: Prečo je dôležitá obecná firma a jej implementácia na národnej úrovni? Odpoveď vedenia obce je jednoduchá: Najdôležitejšie je, aby sa obec správala ako hospodár a využívala dostupné zdroje, pričom základom sú dobré vzťahy obyvateľov, čomu prispieva aj množstvo kultúrno spoločenských aktivít, spájajúcich obyvateľov obce.

Prvá spoločná aktivita obce a neziskovky Spiš bolo vyrezávanie veľkých sôch z dreva. Pod rukami miestnych rezbárov, ktorí možo ani netušili, akí sú zruční, mala pôvodne vzniknúť jedna drevená plastika, no „narodil“ sa ich  tucet.

Podmienky na vytvorenie obecnej firmy vtedy nemali žiadne, preto začali drobnými krokmi. Prvá úloha bola zlepšiť bývanie Rómov. Pritom si dali podmienku – ak si chcú Rómovia zlepšiť bývanie, všetko, čo v obci nemá byť, t.j. nelegálne chatrče, sa musí zbúrať. Starosta osobne navštevoval vlastníkov pôdy a hovoril s nimi o odpredaji pozemkov a rovnako išiel do rómskych rodín, kde spísali zmluvu o kúpe…

Rómov v tom čase nikto nechcel zamestnať, čo bol ďalší vážny problém v čase, keď vysoká nezamestnanosť deprimovala nielen Rómov.  Obec pochopila, že ak neponúkne prácu, problém sa nevyrieši. Uvedomili si, že cesta je v založení firmy či sociálneho podniku s udržateľnou perspektívou a s prospechom pre všetkých obyvateľov obce.

Na začiatku sa venovali najmä službám pre obec. Všetko, na čo mala obec externých dodávateľov, odhŕňanie snehu, osvetlenie, prevzala obecná firma. Na to nadväzovala plynofikácia, kanalizácia, údržba obecnej zelene, budovanie chodníkov a ciest.

Postupne sa začali venovať stavebníctvu a následne ďalším aktivitám – výrobe štiepky, peletiek, lisovaniu sena, opravám výtlkov na cestách aj pre iné obce. Obecná firma – sociálny podnik bol od začiatku sebestačný, obec doň neinvestovala peniaze, práve naopak, peniaze obci ušetril. Nadstavbou bolo postupné zlepšovanie podmienok bývania a života v obci. Okrem toho, zamestnaní Rómovia si sami alebo s pomocou obecnej firmy mohli skvalitniť bývanie, budovali si domy, kúpeľne, doviedli si vodu.

Stavebný boom v obci dal príležitosť pracovitým Rómom, aby si po práci privyrábali na fuškách u gadžov pri stavbe rodinných domov. Tí, ktorí poriadne pracovali, aj zarobili a začali  vyčnievať nad ostatnými. Zistili, že práca v obecnej firme má aj iné benefity – môžu sa tam niečo naučiť a časom z toho profitovať. Príklad priťahoval a aj tí Rómovia, ktorí predtým nechceli pracovať, sa začali pýtať po práci.

Všetkých vyše tridsať projektov, do ktorých sa Hrhovčania pustili v záujme zlepšenia života v obci, sa zameriavalo na všetkých obyvateľov obce, bez rozdielu etnicity, veku, pohlavia, zapájali všetkých.

Zo zisku obecnej firmy sa nakupujú nové technológie, aktuálne do pálenice, ktorá vzniká.

Obecná firma má päť – šesť desiatok zamestnancov, prevažne Rómov. Pracovať v nej však môže iba ten, koho deti pravidelne chodia do školy. Niet divu, že to malo priaznivý dopad na školskú dochádzku.

O tomto všetkom informovali účastníkov stretnutia predstavitelia obce – starosta Vladimír Ledecký, jeho zástupca Pavol Urda a zamestnankyne obecného úradu Zuzana Kučerová a Lívia Vágnerová.

Po pracovnom programe druhého dňa stretnutia si hostia prezreli dominantu Spiša, národnú kultúrnu pamiatku zapísanú v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, Spišský hrad.