RARE – RÓMSKA MENŠINA A TRH PRÁCE. Mapovanie nedostatkov a bariér

„Rómovia nerobia a nebudú pracovať“ je možno najrozšírenejší stereotyp vyjadrený v osobných rozhovoroch medzi ľuďmi z rôznych regiónov a rôznych oblastí života. To, čo si ľudia často veľmi neuvedomujú, je, že na trhu práce existuje široká diskriminácia a  predsudky. V niektorých prípadoch chýba základné autobusové spojenie zo segregovanej osady do blízkeho mesta. Napriek rôznym ťažkostiam však mnohí Rómovia hľadajú pracovné príležitosti a opierajú sa o  snahy rôznych zainteresovaných strán, ktoré čelia prekážkam a vytvárajú priestor pre integráciu.

Na trhu práce existuje mnoho druhov prekážok – celkový stav hospodárskeho a sociálneho rozvoja, nedostatok pracovných miest, regionálne rozdiely, vzdelávacie nároky na dostupné pracovné miesta. Rómska populácia to má ešte náročnejšie. Znevýhodňuje ju zaobchádzanie inštitúcií a  úradov, v horších prípadoch šikanovanie a v neposlednom rade aj „mäkké“ diskriminačné postupy medzi zamestnávateľmi a spolupracovníkmi, ktoré často vedú k strate zamestnania.

Obrázok 1

Mapovanie nedostatkov a riešenie prekážok bolo jedným z kľúčových prístupov pri navrhovaní a spustení aktivít nadnárodného programu Danube Interreg 2014 – 2020 Meníme diskurz, meníme prax: Rómovia ako ľudské zdroje (RARE). Mapa nedostatkov, vypracovaná ako ich súčasť, sa zameriava na najdôležitejšie výzvy, ktorým čelia inštitúcie a verejné služby pri posilňovaní aktivácie rómskeho obyvateľstva na trhu práce a pri mapovaní procedurálnych a inštitucionálnych nedostatkov. Ako ilustrujeme na obrázku 1, konkrétna situácia konkrétnych ľudí závisí od mnohých štrukturálnych bariér a faktorov. Každý uchádzač o zamestnanie zo znevýhodneného prostredia prichádza do viac či menej blízkych stretnutí a vzťahov s rôznymi inštitúciami a verejnými službami. Napriek tomu v sociálnej oblasti  vidíme, že mnoho dobre zamýšľaných prístupov zlyhá z dôvodu nesprávnych postojov, ba dokonca nepriateľstva medzi rozhodujúcimi zainteresovanými stranami na miestnej úrovni.

Najdôležitejšie zainteresované strany sú v tejto problematike inštitúcie EÚ, štátne inštitúcie vrátane ministerstva práce, samosprávy, politické strany, účastníci  trhu práce, zamestnávatelia, zahraniční a domáci darcovia, neštátni aktéri/mimovládne organizácie a miestne združenia. Pre každú zo zainteresovaných strán popisujeme ich úlohu pri podpore/prevencii začleňovania Rómov na trh práce (Kľúčové výzvy), zatiaľ čo v druhej časti uvádzame, čo treba urobiť alebo zmeniť pre lepší výkon a výsledky (Oblasti intervencií).

Obrázok 2

Kľúčové výzvy a oblasti intervencie

Hlavnou výzvou je úspešné uplatňovanie ľudských práv, sociálnych práv, pracovných a vzdelávacích politík v praktickej politike. Európska komisia prijala v roku 2011  uznesenie, ktoré presadzuje vypracovanie národných stratégií pre integráciu Rómov s podrobnosťami o konkrétnych politikách a opatreniach, ktoré  je nutné prijať. Napriek tomu vidíme len obmedzený pokrok v koordinovaných sociálnych, hospodárskych a environmentálnych politikách zameraných na vytváranie pracovných miest a sociálne začlenenie. Problémom je, že tieto pozitívne tlaky zároveň brzdí rastúca automatizáca a tiež pokročilé IT technológie, čo vedie k zníženiu dopytu po pracovnej sile, najmä s nízkou kvalifikáciou.

Regionálny prieskum poukazuje na dominantnú úlohu obcí. Ak je vedenie mesta alebo obce proaktívne, môžeme vidieť progresívne prístupy. Napriek tomu  poznáme prípady zaujatých, alebo pasívnych prístupov k rozvojovým iniciatívam, ktoré  zablokovali miestne iniciatívy a bránili pokroku. Prorómske prístupy vo všeobecnosti nie sú populárne medzi väčšinovou populáciou a predsudky/stereotypy prevažujú v tradičných  médiách i nových sociálnych médiách. Dokonca aj  bežné politické strany sú náchylné k populistickým prístupom „železnej ruky“ vyjadrenej vo výzvach na postihovanie chudobných, najmä Rómov a ich diskrimináciu. Iba aplikáciou osvedčených  príkladov a  postupov môžeme očakávať pozitívne zmeny.

Existuje mnoho ďalších potenciálnych oblastí pre užitočné zásahy. Začiatok by mal byť v riešení predsudkov/stereotypov zameraných na rómsku etnickú menšinu, ktoré sú rozšírené a prirodzene prezentované v školách, na úradoch práce, v obciach a vo všetkých ďalších  súvisiacich oblastiach.

Prioritou je zamerať sa na konkrétnych zamestnávateľov prostredníctvom mediátorov medzi podnikmi a zamestnancami. Zvlášť väčší zamestnávatelia, ktorí sú ochotní  ponúknuť Rómom prácu, by mali podporovať mediátorov z neštátnych organizácií, ktorí by spolupracovali s rómskymi komunitami a individuálne pomáhali pri búraní bariér, akým pri nástupe do zamestnania čelia Rómovia.

Čo ďalej?
Kľúčovú úlohu pri riešení problému nezamestnanosti Rómov majú štátne inštitúcie a verejnoprospešné organizácie. Významnú úlohu zohráva štát, samospráva a neziskový sektor.
Rozmanitosť je základnou hodnotou Európskej únie. Obce, firmy a organizácie, ktoré uznávajú a oceňujú rozmanitosť ako rozvojovú alebo obchodnú stratégiu tým, že dávajú ľudí na prvé miesto, bez ohľadu na pohlavie, rasu, vek, náboženstvo, sexuálne preferencie alebo telesné postihnutie, majú dlhodobú výhodu. Diskriminácia zraniteľných skupín a najmä Rómov prispieva k prehĺbeniu nerovností a marginalizácie a problémy nerieši, ale ich zväčšuje.

12. 2. 2018