QUO VADIS II

Rada by som reagovala na úvahu s názvom QUO VADIS? – Kam kráčas? našej kolegyne (Anky Marecovej – komunitnej pracovníčky) zo Štrby. Moje skúsenosti z udržiavaním tradícii sú podobné, ak nie rovnaké. Ako terénna pracovníčka som navštívila rodinu, ktorej mladá žena rovnako, ako klienti zo Štrby priznala: „Sama neviem spievať klasické, rómske piesne. Moje deti ich takisto nikdy nebudú vedieť. Piesne v nových moderných úpravách poznám, to áno, ale tie majú k tradičným veľmi ďaleko. Niekedy sa takouto modernizáciou znehodnotí aj celá pieseň.“

V našom komunitnom klube v Levoči prednedávnom vystúpil František Eku Mižigar, ktorý má v repertoári klasické, rómske piesne a takýmto spôsobom sa ich snaží podávať ďalej. Niektorí naši klienti boli z vystúpenia ohromení, pridali sa k spevu a veľmi dobre sa bavili. Tých, ktorí piesne poznali, či si ich len pamätali z detstva bolo veľmi málo. V obecenstve boli aj deti a mládež. Na moje vlastné prekvapenie som v ich očiach vyčítala iskru nádeje, šťastia a pocit z krásna. Z týchto skúseností by som skonštatovala, že tento druh piesní je Rómom určite vlastný, blízky a potrebujú ho pre svoj život.

Po dlhom čase sa v klube v Levoči obnovili aj skúšky tanečného krúžku, aj keď v tomto prázdninovom období je ich menej. Mládež sa v klube schádza a trénuje. Počas týchto tréningov som spozorovala ich veľký záujem o tanec a hudbu. Išlo prevažne o moderné tance, v ktorých sú veľmi dobrí.

V choreografii tohto tanečného krúžku majú miesto aj rómske tance. Vedúci tanečného krúžku ovláda choreografiu na dobrej úrovni. Nie nadarmo sa hovorí: „čo Róm, to muzikant“. Pohyb, rytmus a koordináciu pohybov majú v sebe, to je ich temperament.

A realita?

Táto tanečná skupina momentálne nepatrí pod nijakú organizáciu. Nemá ju kto podporovať, nemá kto platiť honorár vedúcemu tanečného krúžku, ktorý odmieta naďalej pracovať zadarmo.

Prvou možnosťou riešenia ich situácie malo byť vystúpenie na akcii VITAJ LETO – otvorenie letnej sezóny v Levoči. O túto akciu mládež tanečného krúžku prejavila záujem asi dva týždne pred začiatkom, v čase, keď už bol celý program akcie pripravený a vsunúť tanečný krúžok do programu VITAJ LETO nebolo možné.

Druhou možnosťou, o ktorú tanečný krúžok prejavil záujem je akcia Remeselných dní v Levoči, no krúžok na poslednú chvíľu svoju účasť na akcii odmietol. Takto mládež nevyužila svoju možnosť a šancu preraziť, dostať sa do povedomia, či reprezentovať komunitu.

Rodičia týchto detí sa pri našich stretnutiach sťažujú, že ich deti nemajú možnosť zapojiť sa do záujmových činností a diania v meste, no žiadne z nich nevydrží v tanečnom krúžku dlhšie ako 30 dní.

Všímam si v tomto prázdninovom čase, ako rómske deti trávia svoj voľný čas. Okrem návštevy rodinných príslušníkov v Českej republike, deti nič nerobenia.

Je veľmi smutné, keď sa ich opýtam, čo robili celý deň a odpoveď na moju otázku znie, že nič.

Ako sa má potom vychovávať, prebudiť v deťoch mieru zodpovednosti za seba, za svoje činy, za veci, čo nás obklopujú? Je ťažko nájsť na túto otázku odpoveď, či nejaké riešenie.

Kde sú tie nádherné prázdninové chvíle, keď sme sa hrali na indiánov, kovbojov?

Dnešné deti sa nevedia hrať?

Zostáva nám len nádej, že sa časom niečo zmení. Je aj našou úlohou podieľať sa na týchto zmenách a ukázať deťom cestu, ktorou je možné sa uberať.

Zuzana Riššová, komunitná pracovníčka v Levoči