Pošta na Budulovskú

Jediné, z čoho sme – poniektorí z tímu ETP – mali obavu pri ceste autom do osady Budulovská v Moldave nad Bodvou, bol príšerný prístup. Hotový tankodrom, rizikový pre osobné auto. Vždy po daždi ešte horší a peší chodec sa musel po členky zabárať do kaluží. Keď bolo sucho, na nerovnostiach sa podkýňal. Už ani to nie je pravda, prístupovú cestu opravili.  Za sedem rokov pôsobenia ETP na Budulovskej sme zažili všeličo, veselšie i smutnejšie, spoločne s mestom sme tam stavali byty a domčeky pre štyri rodiny, ktorým v roku 2011 vyhoreli chatrče. Nikdy sme nezažili žiaden útok – ani od človeka, ani od zvieraťa. Roky tam chodieva naša priateľka Lydka Šuchová zo združenia Equity, obyvateľov, najmä mladých ľudí, podporuje a má rovnakú skúsenosť. Podobne aj americkí herci z divadla Dramatic Adventure Theatre, ktorí s mládežou z osady pracovali.  Pri návšteve osady sme nepociťovali strach, ale súcit s obyvateľmi a zahanbenie sa, že niečo takéto máme na Slovensku. Je pre náš nepochopiteľné, že sa tam poštári boja chodiť. A naozaj sa boja? Alebo je to len veľmi ďaleko od mesta a keďže poštových roznášok je veľa, nemajú čas? To „veľmi ďaleko“ je však pre tamojších obyvateľov normálna realita, inú možnosť nemajú…

Toto sa nám žiada vyjadriť v súvislosti so skutočnosťou, ktorú opisuje denník Sme v článku Pre chybu prišiel o polovicu príjmov, osada v Moldave žiada poštu.