Naši noví kolegovia

Viera Dubecká, Ivan Mirga a Martin Gič sú naši noví kolegovia, ktorí pôsobia na Luníku IX. Čo ich k tejto práci doviedlo?

Vierka mala dvanásť rokov, keď začala v krízovom centre doučovať rómske deti matematiku. Ani jej sprvu rátanie nešlo, preto brala súkromné hodiny. Prvý raz tam šla práve so svojou súkromnou matematikárkou odniesť  deťom balíčky. Bol to pre ňu zážitok na celý život.

„Vtedy som si uvedomila, že sú aj iné deti, ako ja. Sú vylúčené a to nie je v poriadku. Len čo som bola v matematike dobrá, chodila som k nim, aby som im pomáhala,“ hovorí.

Na odporúčanie rodičov zmaturovala na strednej veterinárnej škole, lebo odjakživa milovala psíkov a zamestnala sa v obchode pre domácich miláčikov, kde tiež nezaprela svoju dobrú dušu. So sestrou a kolegami organizovala pre zvieratká zbierky potravín a nosila ich do útulku.  Avšak „iné deti“ jej neschádzali z mysle a prichádzala medzi ne ako dobrovoľníčka Arcidiecéznej charity. Túžba pracovať s nimi ju doviedla na štúdium sociálnej práce na Katolíckej univerzite, kde končí bakalárske štúdium a chystá sa pokračovať v magisterskom.

V lete ponúkla svoje služby ETP a stala sa našou mentorkou na Luníku IX. V novembri sa u nás riadne zamestnala a luníčatá jej už prirástli k srdcu.

 

Ivan veľmi dobre pozná život ľudí v mnohých vylúčených rómskych komunitách, avšak na Luníku IX bol prvý raz až uplynulého leta ako lektor našej tamojšej Letnej akadémie na Deviatke. Deti pozorne počúvali jeho rozprávanie o tom, ako hral vo filme Cigán i o tom, prečo sa stal vojakom z povolania:

„Môj dedko bol v koncentračnom tábore Dachau. Ako chlapec som si zaumienil, že sa stanem vojakom z povolania a nedovolím, aby sa niečo podobné zopakovalo. To ma doviedlo až na Vysokú vojenskú školu vo Vyškove. V armáde som odslúžil pekných pár rokov a získal som hodnosť kapitána,“ povedal deťom a zdôraznil im: „Detstvo je o tom, aby ste sa hrali a učili.“

Sociálna práca ho zaujala ako ďalšia možnosť pracovať s ľuďmi. Vyštudoval druhú vysokú školu – Univerzitu Konštantína Filozofa a v odbore sociálna práca si spravil aj doktorát. Pôsobil prevažne v teréne, deväť rokov bol na Úrade splnomocnenca vlády pre rómske komunity.

Od decembra lanského roku je našim kolegom. Ako otec dvoch detí a už aj dedko dobre vie, ako na ne.

„Deťom treba venovať všetok čas. Ak to rodičia nerobia, môže to veľmi zle dopadnúť.  Deti na Luníku IX potrebujú komplexnú starostlivosť. Som veľmi rád, že tam pôsobí ETP a že môžem k tejto práci prispieť,“ hovorí.

 

Martin, náš kolega od vlaňajšieho novembra, je presvedčený, že všetky deti majú dostať rovnaké šance.

„Tunajšie deti sú také isté ako ostatné, ale súčasne aj iné. Všetky sú učenlivé a vďačné. Najmilšie sú tie najmladšie a stretnutia s nimi sú emotívne. So staršími možno hľadať motívy správania a pracovať na rozumovom základe,“ vraví. Všetky pozná po mene, obľúbil si ich a rád medzi ne chodí.

Kladie si odvážnu otázku: „Bude raz Róm primátorom Košíc?“

Nerád o sebe rozpráva. Je vyštudovaný inžinier a pomimo svojej práce už pracoval s „inými“ deťmi.