Naše Martiny

Socha na snímke síce nie je bohviečo, ale figúra s knihou vystihuje tému, o ktorej sme sa v komunitnom centre ETP Slovensko v Košiciach – Šaci rozprávali  s dvomi našimi Martinkami. Hovorili sme o štúdiu. 

Tak sme obidve  – našu asistentku Martinu Balogovú, aj našu klientku Martinu Csiszárovú  odfotili pod socialisticko-realistickou plastikou mudrca, tróniaceho  pred našim komunitným  centrom.

Obe Martiny sú rozumné, šikovné a majú namierené na strednú školu. Martinka Balogová, naša asistentka, to však má ťažšie. Stará  sa o dcérku,  ktorá bude od jesene školáčka a sama vyšla zo školy pred pätnástimi rokmi. Vtedy, keď sa druhá Martinka, Csiszárová, narodila.

„Po toľkých rokoch sa vrátiť do školy? Nemám veľmi odvahu… Ale rada by som…“ zamýšľa sa. Aj by sa do toho rada pustila, aj ňou zmietajú pochybnosti. Veríme, že nedôvera v seba samú ju čoskoro prejde. Práca v komunitnom centre jej ide veľmi dobre a aj sa jej páči. Predpoludním sa venuje predškolákom a poobede píše so školákmi úlohy. To, že je šikovná dokázala, keď niekoľko rokov slušne žila a pracovala v Prahe. K rodičom do Šace sa vrátila, až keď prišla na svet dcérka.

Mladšia Martinka má všetko pred sebou. Po štyroch rokoch je prvou Rómkou zo šačianskej rómskej komunity, ktorá sa dostala do deviatej triedy.

„V piatej triede som to mala ťažké, chlapci mi nadávali do Cigánok a smiali sa mi. Nemali dôvod, až po štvrtú triedu som mala čisté jednotky… neskôr dvojky, sem-tam trojku, žiaľ, vlani som si pohoršila… V šiestom ročníku ma konečne trieda prijala a skamarátila som sa s bielymi dievčatami,“ vraví.

Martina mladšia  sa rozhoduje medzi dvomi školami – obchodnou a hotelovou akadémiou. Priťahuje ju práca v banke.  Držíme jej palce. A želáme, aby odolala pokušeniam, aké číhajú na pekné, mladé dievčatá.

Vlastne obidvom držíme palce.