Naša Irma
„Bude nám v Moldave ťažko bez ETP,“ objavil sa v týchto dňoch na facebooku status obyvateľa rómskej osady Budulovská v Moldave nad Bodvou, ktorý pravidelne navštevoval naše komunitné centrum.
„Ale Irma Vám ostáva a to je fajn,“ odpísali sme, aby sme autora statusu potešili.
Pritom sme mali na mysli, že naša milá bývalá kolegyňa a šéfka komunitného centra ETP Slovensko v Moldave nad Bodvou Irma Horváthová prešla od mája pracovať do tamojšieho komunitného centra v rámci národného projektu.
Irma je osobnosť a s ľuďmi to vie. Miestnych dobre pozná a svetu chudoby dokonale rozumie, pretože ho zakúsila. Zažila, čo je to hlad, nepochopenie, beznádej. Ale má aj iné skúsenosti – vie, ako chutí túžba po vedomostiach a túžba vzdelávať sa, neskôr mať možnosť pomôcť iným, aby sa vzdelávali…
Irma o svojom živote sugestívne porozprávala ako spíkerka na nedávnom Jump-e Slovensko v Košiciach, ktorý je určený „Každému, komu Slovensko nie je ľahostajné“, ako uvádzajú organizátori – neziskovka Voices. Priviedla z Moldavy aj talentovaného gitaristu a speváka Lukáša Hudáka, ktorý spríjemnil afterjump.
„… Na gymnázium ma prihlásila škola bez môjho vedomia… Sama by som sa neodvážila…“
„… Moja mama, ani môj otec nevedeli čítať… „
„… Mojou srdcovou záležitosťou je Divadlo z chatrče…,“ hovorila.
Počas vymedzeného času nestihla spomenúť všetky peripetie i úspechy svojho života:
Že odkedy začala pôsobiť v komunitnom centre ETP Slovensko, podstatne menej mladých ľudí v osade fetuje;
že Divadlo z chatrče založila práve ona, napísala preň prvý scenár, inšpirovaný skutočnosťou, o chlapcovi, ktorý zomrel v dôsledku fetovania;
že sa v komunitnom centre učievala a hrala s deťmi, ktoré ju milujú a nejedno jej povedalo, že by ju chcelo za mamu;
že dospelým poskytovala cenné rady a vždy má pochopenie pre ich trápenie;
že sa naučila po slovensky čítaním slovenských knižiek v knižnici;
že jedno z jej detí študuje na univerzite, druhé má talent na fotografiu…
Na otázku publika na Jump-e „Čo by ste zmenili v myslení ľudí, keby ste mali čarovnú paličku,“ naša Irma odpovedala: „Aby sa navzájom rešpektovali a nerobili rozdiely, že niekto je inej rasy.“