István Zachariáš: Štát by nemal brať Rómom nádej, že sa veci môžu meniť k lepšiemu

Etela Matová | 19. 9. 2011 RPA: Primátorom mesta Moldava nad Bodvou je už viac ako 20 rokov István Zachariaš, ktorý je od roku 1991 i predsedom Združenia miest a obcí Slovenska pre okres Košice-okolie. Od roku 2007 je taktiež riadnym členom Výboru regiónov, poradného orgánu Európskeho parlamentu zloženého zo zástupcov samospráv Európskej únie.

V Moldave nad Bodvou v okrese Košice-okolie žije približne 10-tisíc obyvateľov, pričom viac ako 25 percent z nich je rómskeho pôvodu. V roku 2009 začalo vedenie mesta spolupracovať s neziskovou organizáciou ETP Slovensko, ktorá v rómskej osade na Budulovskej ulici zriadila komunitné centrum a ponúkla rodinám možnosť zapojiť sa do rôznych sporiacich programov. Následne postavila samospráva mesta v spolupráci s ETP Slovensku na Budulovskej ulici 12 bytov nižšieho štandardu, do ktorých sa presťahovalo 12 rómskych rodín z centra mesta Moldava nad Bodvou.

Samospráva má pripravenú aj lokálnu stratégiu zameranú na pomoc obyvateľom Budulovskej ulice, či už ide o zriadenie pastoračného centra či zlepšenie celkových životných podmienok. Primátor Zachariaš neberie na ľahkú váhu ani možné nepokoje, ktoré v meste môže vyvolať novelizácia zákona o dávkach v hmotnej núdzi, keďže takmer 90 percent Rómov v Moldave nad Bodvou je nezamestnaných.

Je pravdou, že niekoľko rómskych rodín z centra mesta bolo presťahovaných do rómskej časti na Budulovskú ulicu?

Slovo presťahovaní nie je vhodné pre túto udalosť. Treba povedať, že mesto Moldava nad Bodvou išlo s neziskovou organizáciou ETP Slovensko do projektu. Jeho zámerom bolo postaviť nové bytovky a to tak, že Rómovia vložili do výstavby vlastnú prácu a časť výstavby pokryli financie zo štátnych zdrojov.

Tie rómske rodiny, ktoré sa podujali, že si v rámci programu ETP budú sporiť, sa následne presťahovali do nových bytoviek na Budulovskej. Nebolo to žiadnym rozhodnutím samosprávy, my sme nechceli, aby sa Rómovia z mesta vysťahovali, bolo to tým, že im takáto možnosť ponúknutá bola a oni tú možnosť využili. Na druhej strane, nové bytovky sú síce nižšieho štandardu, ale častokrát sú oveľa kvalitnejšie ako tie, v ktorých Rómovia žili v centre mesta. Niekoľko rodín napríklad bývalo Pod poštou a tam žili v chatrčiach. Jednoducho podmienky, v ktorých predtým žili, neboli vhodné ľudského bývania.

Akým spôsobom spolupracuje samospráva mesta Moldava nad Bodvou s komunitným centrom na Budulovskej ulici, ktoré zriadila spoločnosť ETP Slovensko?

S komunitným centrom spolupracujeme už od úplného začiatku. V súčasnosti máme pripravenú lokálnu stratégiu, v rámci ktorej chceme vybudovať oveľa väčšie komunitné centrum, teda namiesto tej unimobunky, ktorú tam momentálne majú. V novozriadenom komunitnom centre by malo byť rodinám k dispozícii omnoho viac služieb. Chceli by sme poskytovať i právne poradenstvo, poradenstvo v oblasti zdravia a prevencie a taktiež vytvoriť športové ihrisko pre deti a mládež. Určite je známe naše Divadlo z chatrče, ktoré hovorí príbeh o mládeži a ich problémoch s užívaním omamných látok. Bohužiaľ, príbeh je založený na pravde, aj keď v centre mesta nič také nevidno, v rómskej osade na Budulovskej ulici je užívanie omamných látok na dennom poriadku. Takže chceme predísť takýmto závislostiam.

Zapojilo sa mesto už do programu potravinovej pomoci pre ľudí v hmotnej núdzi?

Nezamestnanosť v našom meste a u Rómov je pomerne veľká. Možno sa nám cez výzvu Ministerstva hospodárstva „konkurencie schopnosť a hospodársky rast“ podarí nejako vytvoriť pracovné príležitosti v meste a možno aj cez niektoré väčšie podniky. Nezamestnanosť je obrovský problém a je už príliš dlhotrvajúci. Za najväčší problém totiž považujem to, že ľudia, ktorí mali pracovné návyky, ovládali dokonale svoje remeslo, tak rokmi bez práce strácajú nielen chuť a vôľu, ale aj svoje pracovné návyky.

Do programu potravinovej pomoci sme sa zatiaľ nezapojili, stále o tom uvažujeme a diskutujeme na túto tému s mojím poradcom pre riešenie rómskej problematiky, ktorého som na magistráte zamestnal. V týchto dňoch sledujeme situáciu po Slovensku, sledujeme skúsenosti iných samospráv s týmto programom. Zdá sa mi, že pre mnohých je to problematická záležitosť, no verím tomu, že sa to dá zorganizovať a v taktom prípade sa do programu zapojí aj naše mesto.

Spomínali ste vysokú nezamestnanosť. Od januára 2012 by mala byť v platnosti novelizácia zákona o dávkach v hmotnej núdzi, podľa ktorej budú poberateľom dávky krátené. Bude samospráva mesta schopná vytvoriť pre ľudí v hmotnej núdzi dostatok príležitostí na aktiváciu?

Viete, jedna vec je vytvoriť príležitosť na aktivitu, teda aby ľudia nestratili aj tie peniaze, ktoré v súčasnosti majú, a druhá vec je, či chcú. Ja sa totiž bojím, že v spoločnosti je čím ďalej tým viac ľudí, ktorí sa zapoja do aktivít iba preto, aby nestratili peniaze, no reálne pracovať ani nechcú. A pravdupovediac, zatiaľ si ani nedokážem predstaviť fungovanie tej novelizácie zákona v praxi. Ak je možnosť vytvoriť priestor pre aktiváciu, tak ho vytvoríme, ale zatiaľ je to dosť biedne, tak neviem.

Aký je váš názor na E-pay karty?

Ja som človek, ktorý dosť opatrne pristupuje k novostiam. Už mám dosť takých skúseností, kde sa niečo vymyslí, zdá sa to byť skvelé, potom sa to presadí, alebo sa to presadí aj keď sa to mnohým nezdá byť až tak dobré a potom sa príde na to, že to vlastne v praxi nie je reálne a nefunguje to. Ja si pekne počkám na to, až budú e-pay karty fungovať niekde v iných lokalitách a potom možno pristúpime aj my k tejto forme.

Neobávate sa, že zníženie dávok vyvolá nepokoje?

No, už sme tu také mali. Aj to je určitá forma správania sa. No ja si myslím, že celý tento štát je v takom stave, že nepokoje môžu byť priam logický dôsledok súčasného chaosu. Možno dobrou prácou, osvetovou činnosťou sa to ustráži. V súčasnosti ani my, samosprávy, nie sme v takej situácii, že by sme si mohli niečo dovoliť. Je to tak, neustále musíme ľuďom vysvetľovať, že „áno dneska je to o niečo chudobnejšie ako to bolo pred tromi rokmi“, len ja sa pýtam dokedy?

Za najväčším problém sociálne slabších komunít ja osobne považujem aj to, že si absolútne prestali ctiť autority, čo sa prejavuje aj v ich živote. My máme predstavu, ako by sme mohli vyriešiť otázku vzdelávania rómskych detí, otázku zamestnanosti, predškolskej prípravy. Ja som presvedčený o tom, že ak sa dieťa do 6 rokov nemôže hrať s bábikami, či autíčkami a žije v málopodnetnom prostredí, sa úplne prirodzene nedokáže prispôsobiť požiadavkám vzdelávacieho systému. I keď tieto deti nie sú o nič horšie ako ostatné, sú nadané a schopné, len to prostredie robí to, že zaostávajú.

Už takmer pred rokom sme mali schválené projekty v rámci tzv. lokálnej stratégie stratégie, dnes už Pán Boh vie, čo s tými projektmi bude. Ja by som sa rád touto cestou aj prihovoril kompetentným, že toto je dobrá myšlienka, pretože tieto projekty vzbudili u našich Rómov nádej a keď im túto nádej zoberieme, tak to bude ešte horšie. Média už dávno informovali verejnosť o financiách na lokálne stratégie určené na riešenie problémov Rómov a ich situácie, no reálne sa nestalo zatiaľ nič.

Foto: www.istvanzacharias.eu

Zdroj správy na www.mecem.sk