Dieťa potrebuje zažiť prijatie

V našom novom cykle rozhovorov My v ETP predstavujeme ľudí z tímu ETP Slovensko a prácu, ktorej sa venujú.

Keď príde do osady, ústa sa mu nezatvoria. Ľuďom sa pozdraví, prihovorí. Nie je síce podsadským rodákom, len sa tam priženil, ale už ho berú, ako svojho. Vedúci komunitného centra ETP v Starej Ľubovni-Podsadku Mgr. Lukáš Bužo (25) patrí medzi ľudí, v spoločnosti ktorých je príjemne. Vie byť showmanom i ústretovým priateľom. Má dve veľké lásky, vlastne viac, ak zarátame manželku Evu a pôvodnú rodinu. Tie dve jeho lásky sú gospelová hudba a práca s rómskymi deťmi. Jednému i druhému sa venuje celým srdcom. V komunitnom centre pracuje tretí rok, ale kapela F6, ktorú vedie, nedávno oslávila desiate narodeniny.

Čo znamená názov kapely F6 a ako vznikol?

Sme rómska evanjelizačná kapela. Keď sme ju ako tínedžeri zakladali, ako víziu sme si stanovili búrať bariéry a predsudky medzi slovenským a rómskym národom. Pri hľadaní názvu sme si zobrali na pomoc Bibliu, ktorá bola a je blízka našim srdciam a listovali sme v nej dovtedy, kým sme natrafili na 6. kapitolu Listu Efezanom. Píše sa v nej, že Boh nám chce dať výzbroj, aby sme obstáli v duchovnom boji. To nás oslovilo. Efezanov sme skrátili na F a 6 je číslo kapitoly.

Máloktorý pätnásťročný chlapec číta Bibliu. Na pubertiakov ste boli, zdá sa, duchovne a intelektuálne dosť zrelí…

To, že sme založili kapelu, bol výsledok troj-štvorročnej  duchovnej formácie, kde sme spoznali kňaza Martina Mekela. Oslovil nás, či sa nechceme dať na skauting, kde sa stretávala rómska aj slovenská mládež. Cez akcie a výlety do prírody v nás budoval vzťah k Bohu. Tohto mladého kňaza, ktorý zatúžil venovať sa Rómom, gréckokatolícky biskup neskôr vyčlenil pre prácu s Rómami. Pod jeho vedením v nás začala horieť túžba mať svoju vlastnú hudobnú skupinu, ktorá hrá vlastnú tvorbu a účinkuje výlučne na kresťanských alebo benefičných  podujatiach, ktoré majú duchovný rozmer. Toho sa držíme dosiaľ. Nehráme komerčne. Cez víkendy chodíme po Slovensku a do Čiech, hrali sme aj v Nemecku a Belgicku, viac razy sme účinkovali v kresťanskej televízii a okrem toho, že hráme a spievame, rozhovormi s ľuďmi ich aj vychovávame.

Keď si prišiel do ETP, mal si už z tohto pôsobenia v kapele skúsenosť s výchovno-vzdelávacou prácou…

Nie iba odtiaľ. Pracoval som v Pastoračnom centre Rómov v Čičave, kam som už ako chlapec rád chodieval a externe s ním spolupracujem dosiaľ. Tam som sa naučil pracovať nielen s ľuďmi, ale aj s drevom. To všetko sa mi v ETP zíde, pretože okrem výchovno-vzdelávacej  práce robím aj tútora v umeleckej dielni.

Si človekom mnohých povolaní…

… a mám rád manuálnu prácu. Keď som končil základnú školu, bavili ma stroje. Vychodil som Strednú odbornú školu drevársku vo Vranove, kde som nadobudol kvalifikáciu mechanik strojov a zariadení a získal aj zváračský preukaz. Vedel som však, že stroje ma nebavia až tak, ako práca s ľuďmi. Preto som sa po maturite prihlásil na Katolícku univerzitu v Ružomberku a vyštudoval som sociálnu prácu.

V F6 účinkujú aj tvoji dvaja bratia. Pochádzaš z muzikantskej rodiny?

To sa celkom nedá povedať, hoci mali sme v rodine hudobníkov. Otec si len sviatočne zahrá na gitare. Ale všetci štyria bratia sa venujeme hudbe. Najstarší Paľo hrá v jednej kapelke na klavíri. Starší brat Peter a moje dvojča Matúš sú členmi F6.

Porozprávaj o svojej rodine.

Pochádzam z Jastrabia nad Topľou. Otec je obrábačom kovov a celý život je zamestnaný. Mamka bola dlhé roky šičkou a potom sa stala sociálnou pracovníčkou na obecnom úrade. Najstarší brat zmaturoval ako dvadsaťštyriročný a  teraz pracuje v jednej firme. Peter maturoval až v tridsiatke a Matúš maturoval so mnou, keďže sme boli spolu v jednom odbore na strednej. Vysokú školu som dokončil len ja. Moji rodičia sú vynikajúci a dá sa s nimi rozprávať o všetkom. Vždy sa zaujímali o naše vzdelanie a aj teraz sa ma zvyknú pýtať, na akom školení som bol a čo mi dalo. Manželka Eva je cukrárka, ale prácu si našla len ako upratovačka. Viac som si ju začal všímať pred siedmimi rokmi, keď naše pastoračné centrum v spolupráci s komunitným centrom Podsadek organizovalo rómsky festival FESTROM. Od roku 2011 sme manželia, bývame v Starej Ľubovni. Bábätko ešte nemáme, ale bude.

Víkendy tráviš zvyčajne na koncertoch s F6…

… a málokedy som doma. Manželky nás všetkých v kapele vedeli, do čoho idú…

Kedy si vlastne oddýchneš? Vlani si ako externý študent promoval.

Je toho naozaj dosť. Od januára, keď som sa stal vedúcim komunitného centra, pribudlo k mojej práci ešte administrovanie. Škola ma bavila. Mojou výhodou bolo, že som z praxe a to, čo sme sa učili, mi nebolo cudzie. Pedagógovia si to všímali a o problematike sme hlbšie diskutovali.

Deti v komunitnom centre si ťa obľúbili. Si pre ne kamarát a súčasne autorita. Zdá sa, že im rozumieš…

Mnohokrát prichádzajú deti zranené. Často zažívajú neprijatie. Keď idú do mesta, pociťujú napätie. Ľudia im zjavne dávajú na vedomie, že tam nepatria. Nehovoria o tom, len sa trápia.  Keď pobadám, že niečo nie je v poriadku a deti sú nepokojné, poviem im, že nemusíme robiť to, čo sme zamýšľali, a nech si samy zvolia tému. Pomaly sa otvoria a až sa čudujem, ako dokážu byť úprimné. Nesmierne potrebujú cítiť sa prijaté dospelými. Často so svojimi rodičmi nemajú dobrý vzťah, v rodine je ich veľa, a preto veľmi oceňujú možnosť byť s nami v komunitnom centre.

Ako vyzerá tvoj deň v komunitnom centre?

Ráno a predpoludním som s predškolákmi na predškolskej príprave. Poobede máme doučovanie a nízkoprahový klub, kam môže prísť ktorékoľvek dieťa. Vzdelávacia aktivita Nové horizonty je už pre uzavretú skupinu detí. Dosť často chodím do rodín, minimálne raz do týždňa som v osade a pozývam rodičov na stretnutie rodičovského klubu.

Všetci v ETP stále vymýšľajú pre deti niečo nové, príťažlivé a zároveň potrebné. Čo je to tvoje?

Dlhší čas si všímam, že mladým ľuďom chýba názor. Namiesto toho, aby si ho vytvárali sami, nechávajú sa ovplyvňovať sociálnymi sieťami, čo nie je vždy najlepšia cesta. Rozmýšľam nad tým, že by bolo vhodné vymedziť čas, kedy by mladí ľudia chodili diskutovať. Obávam sa, že generácia, ktorá nemá názor na vec, stratí smerovanie. V deťoch treba pestovať nielen túžbu vzdelávať sa, ale aj mať svoj názor a vedieť ho vyjadriť.

Čo ti ETP dalo a čo zobralo?

Zobralo? Asi viac času, ale dávam ho zo srdca. Prinieslo mi príležitosť spoznať úžasných ľudí – mojich kolegov, čo považujem za veľmi dôležité. Dalo mi možnosť podieľať sa na veľmi potrebných programoch pre budúcnosť Rómov i Slovákov. Mám rád ľudí, milujem deti, s  radosťou a často aj s dojatím sledujem každú zmenu, ku ktorej azda prispievam a neraz sú to obrovské zmeny.