Jožka a Sebastián

Už niekoľko mesiacov, vždy v utorok popoludní, vozieva asistentka ETP Gabika dvojicu druhákov z Veľkej Idy do ambulancie liečebnej pedagogiky v Košiciach. Jožka i Sebastián sa na stretnutia s tetou Majkou tešia. Poznajú ju z lanského školského roka, keď s ňou, ešte ako prváci, trávili zaujímavé popoludnia v školskom klube, kde pracovali príťažlivou Feuersteinovou metódou inštrumentálneho obohacovania. Liečebná pedagogička Mária Heveriová i triedna učiteľka Natália Pilipčuková postrehli, že s touto dvojicou čosi nie je v poriadku: Jožka zle vidí a Sebastián nevie rozprávať.

Pre nás v ETP to bol signál, že treba konať. Nechceli sme, aby im tieto hendikepy zarúbali cestu k ďalšiemu vzdelávaniu a celkovo do budúcnosti.

Sebastián a Jožka  pochádzajú z veľmi chudobného prostredia rómskej osady, majú mnoho súrodencov a dlhodobo nezamestnaných rodičov. Jožka je polosirota, otec zomrel, kým bola bábätko. Rodiny oboch detí sú na tom ekonomicky tak, že čo i len cesta do mesta za odborníkmi by pre ne bola nadštandardným výdavkom. My sme tiež na to nemali prostriedky, ale – pomohli sme si, resp. pomohol nám darcovský portál Kamoši z webu, kam sme vypísali výzvy. Potrebná suma sa vyzbierala po vyše dvoch mesiacoch.

Láskavý darca, ktorý zavŕšil zbierku, pripísal: „Sebastián, nikdy neupúšťaj od svojich snov. Keď skutočne niečo chceš, celý vesmír sa spojí, aby si to dosiahol.” Zdá sa, že správne predpovedal.

Na prvých lekárskych vyšetreniach Sebastiánovi zistili, že má poškodený sluch. Prvý nápomocný krok bol načúvací strojček a ďalší práca s logopédom. A chlapec začal robiť pokroky.

S Jožkou je to trochu náročnejšie. Aby jej mohli dať okuliare, musí podstúpiť operáciu jedného oka. Chvíľu trvalo, kým sa jej mama zbavila obáv a súhlasila. Oba doterajšie termíny lekárskeho úkonu sa však nepodarilo dodržať – dievčatko ochorelo. Nečudo, rodina žije v maličkom, biednom dome, kde sú deti vystavené mnohým rizikám. Časté prechladnutia v zime sú, žiaľ, bežné a na dobré, teplé oblečenie či obuv niet peňazí. Vyzerá, že s operáciou sa počká do jari. Jožka je, našťastie, dobrá pacientka, hodiny v čakárňach ambulancií presedí trpezlivo a kým ostatné deti plačú a vystrájajú, tíško si skladá servítky.

Obom deťom ich obmedzenia spôsobili, že v škole zaostávali. Práve preto, aby to dohnali, navštevujú liečebnú pedagogičku. Hodina u nej je príjemná hra. Úlohy riešia s pomocou atraktívnych pomôcok, po každej správnej odpovedi nasleduje pochvala, po chybnej ústretová šanca urobiť to odznova. A celkom nakoniec odmena – skákanie na trampolíne.

ETP školské kluby a aktivity s nimi spojené sú spolufinancované s podporou Nadácie Velux a Karpatskej nadácie.