Aké ťavy žijú na Slovensku?

V našom novom cykle rozhovorov My v ETP predstavujeme ľudí z tímu ETP Slovensko a prácu, ktorej sa venujú.

„Prebaľoval som dojčatá, robil som kuchárku, upratovačku, venoval som sa mladistvým delikventom,“ hovorí o svojich skúsenostiach Mgr. Matúš Flimel (31). Všetkým týmto prešiel počas svojej práce v detskom domove  prv, ako nastúpil do ETP. Po maturite na Pedagogickej a sociálnej akadémii v Prešove vyštudoval pedagogiku a sociálnu pedagogiku na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.  Dva roky je v tíme ETP a pôsobí ako učiteľ v Evakuačnom tranzitnom centre (ETC) Humenné. Jeho žiakmi sú deti utečencov pod ochranou UNHCR, ktorí sa u nás zdržiavajú priemerne pol roka pred odchodom do svojej cieľovej krajiny.

Ako sa ti začínalo v ETC?

Najprv bol šok z neznámeho. Okolo mňa samí černosi, veľa nových podnetov, ale postupne napätie opadávalo. Bral som to ako výzvu.

Teraz?

Cítim sa veľmi dobre. Kopa zaujímavej roboty, človek sa nezastaví a ani nestihne uvažovať, ako sa vlastne má…

So svojimi klientmi pracuješ formou integrovaného tematického vyučovania, s ktorým prišla americká pedagogička Susan Kovaliková. Na Slovensku sa ešte veľmi nerozšírilo, hoci už lietajú prvé lastovičky.

Kovalikovej práca bola publikovaná v roku 1996, čiže je ešte relatívne nová. S kolegyňami Alenou Kniežovou a Miriam Knoll sme ju rozpracovali na naše podmienky, pričom sme sa inšpirovali aj publikáciami Thomasa Gordona Škola bez porazených a Marshalla B. Rosenberga Nenásilná komunikácia.

V čom spočíva integrované tematické vyučovanie a čím je nové oproti zaužívaným pedagogickým postupom?

Integrované tematické vyučovanie vychádza z najnovších výskumov ľudského mozgu. Je to celý vyučovací komplex a označuje sa aj ako vysoko efektívne učenie. Veľký význam v ňom zohráva spracovanie podávaných informácií. Vyučujú sa tematické celky, nie oddelené učebné predmety, ako v bežnej škole. Každá téma obsahuje podtémy, alebo tematické časti, kde je zahrnuté kľúčové učivo, aké má žiak zvládnuť. V rámci témy sa tak prejde mnohými učebnými predmetmi.

Napríklad?

Naše témy sú Vietor, Voda, Sny, Oheň, Svetlo, Cestovanie, Amerika, Móda a úplne na začiatku téma Ja. Samozrejme, všetko v anglickom jazyku. V téme Ja sa predstavujeme (anglický jazyk), hovoríme o krajine pôvodu (zemepis, dejepis), o slušných mravoch, pravidlách a zvyklostiach (občianska náuka), o svojom tele, rodine (anglický jazyk, biológia, psychológia). Téma je orientovaná na žiaka vo vymedzenom priestore.

Čo umožní téma Vietor?

Mladšie deti vyrábajú papierové vrtuľky (výtvarná výchova) a spievajú pesničku Boba Dylana o vetre (anglický jazyk, hudobná výchova). Staršie deti sa učia o technológii veternej turbíny (fyzika) a z vytlačených častí spájajú jej model (výtvarná výchova), prípadne uhlomerom počítajú uhol jej náklonu (geometria).

Každá téma sa preberá približne mesiac, respektíve dovtedy, kým žiaci nezvládnu učivo. Integrované tematické vyučovanie  pútavo ukazuje rôzne stránky a prejavy života v prírode i v spoločnosti.

Ktorá téma je pre žiakov najatraktívnejšia?

Mám skupinu 16 a 17- ročných. Nepostrehol som, že by ich niektorá téma nezaujala. Pre dievčatá v tomto veku je najpríťažlivejšia Móda.

Ako konktrétne prebieha vyučovacia hodina?

V každom prípade zaujímavo, pretože sa neučíme len jeden predmet, ale pozvoľna a logicky prechádzame viacerými. Vyučovací celok trvá 90 minút, nie vždy je v rovnakom prostredí, niekedy sedíme v laviciach, inokedy v kruhu na koberci. Kladú sa otázky a hľadajú odpovede, prechádzame od matematiky alebo biológie po somálsku pieseň či video…

Žiaci kladú veľa otázok?

Veľa a na naše pomery často nezvyklých. Napríklad: Aké ťavy žijú na Slovensku? Takáto otázka umožní vysvetliť klimatické podmienky, zemepis, spôsob života. Množstvo otázok nasledovalo po prvom snehu, ktorý tu zažili, keď videli prvé slimáky, keď zistili, že sa chodí po pravej strane…

Čo bol hlavný dôvod, že sa v ETC začalo uplatňovať integrované tematické vyučovanie?

Vychádzali sme z konkrétnej situácie našich klientov, v poslednom období najmä detí zo Somálska. Ich doterajšie školské skúsenosti boli často minimálne, chodili do školy v jednej malej chatrči, kde sa stovke detí venoval jeden učiteľ. Niektoré skupiny sa vedia dohovoriť po anglicky, niektoré vôbec nie. Našou úlohou je naučiť ich angličtinu a poskytnúť im z rôznych disciplín čo najviac poznatkov, ktoré majú nejakú štruktúru. Nemáme však čas  – všetko musíme stihnúť za pol roka, ktorý strávia v ETC. Nemôžeme si dovoliť naučiť ich iba jeden predmet, potrebujeme im odovzdať čo najviac vedomostí v zmysluplnom celku. Integrované tematické vyučovanie umožňuje spájanie informácií, vedie k spolupráci, začleneniu sa do kolektívu a neskôr do spoločnosti, v triede  navodzuje príjemnú atmosféru bez pocitu strachu. Máme na mysli, že naši žiaci prišli z prostredia vojnového konfliktu, neraz majú za sebou ťažký životný príbeh a stres im navodzuje napríklad aj hasičské auto. Všetkými prostriedkami ich musíme presvedčiť, že sú v bezpečí.

Žiaci sa okrem toho stretávajú v rámci tzv. Školy života, kde diskutujú alebo vytvárajú spoločné projekty. Aby si naučené overili v realite, navštevujú rôzne výstavy, múzeá, chodia na kultúrne podujatia.  Kým škola s integrovaným tematickým vyučovaním prebieha predpoludním, popoludní majú rôzne krúžky.

Vo Fínsku sa pripravuje od roku 2020 transformácia vyučovanie na tzv. phenomenal education (tematické vyučovanie). Je aj to inšpirácia?

Kurikulum fínskeho phenomenal education je zatiaľ len v prípravnej faze, a preto máme k dispozícii iba jeho náčrty. Podobnosť fínskeho modelu s integrovaným tematickým vyučovaním nachádzame najmä v metodológii (nabádanie k spolupráci a spolupatričnosti), v štruktúre (učivo sa nevysvetľuje v jednotlivých predmetoch /biológia, zemepis/, ale v súvislostiach, prepojením viacerých predmetov v konkrétnej “téme”).  Odlišnosti by sme mohli nájsť napríklad vo formách (viac vyhľadávania na internete a samostatného štúdia) a v menšom dohľade či kontrole nad kognitívnymi aktivitami žiakov. V ETC považujeme vo vyučovacom procese za kľúčové zložky pozitívny ľudský faktor a nadobúdanie nových skúseností. Tie utečenci, pochádzajúci zväčša z prostredia chudobného na oba tieto faktory, často postrádajú. (Všetrannosti a technickosti phenomenal education môže práve tento aspekt chýbať.) Porovnávať somálskeho utečenca s fínskym žiakom je dosť zložité, kedže životná motivácia oboch je podstatne odlišná. Kým prvý motiváciu hľadá, druhému ju stačí len metodicky usmerňovať. Pre oboch je však v modernej škole dôležité sebautváranie prostredníctvom spolupráce.  Do akej miery bude fínska  “evolúcia“ vyučovacieho procesu úspešná, ukáže čas.  V Evakuačnom tranzitnom centre však novú metódu vyučovania žiaci vnímajú ako atraktívnu, chcú sa učiť a to je prvý krok k ich životnej perspektíve.

Majú mladí klienti v Evakuačnom tranzitnom centre záujem učiť sa?

Majú a ak menej, robíme všetko pre to, aby sme im pomohli rozvíjať vnútornú motiváciu. Jedna skupina sa mi sťažovala, že je pre nich veľmi náročné naučiť sa za deň sedem anglických slov. Povedal som im, že chápem, je to pre nich rovnako ťažké, ako bude pre mňa naučiť sa za deň sedem arabských slov, ale zvládnem to. Potom sme sa denne navzájom skúšali – oni mňa z arabčiny a ja ich z angličtiny. Žiaci i ja sme sa napokon slušne naučili nový jazyk.