Spomienky pamätníkov: Pán Elemír zo Švedlára

Spomienky pamätníkov na druhú svetovú vojnu a na zmeny, ktoré prišli po nej. Príbehy ľudí, ktorí si pamätajú na časy druhej svetovej vojny a utrpenie, ktoré najsilnejšie zasiahlo minority. Rómski pamätníci z Košíc, Keceroviec, Švedlára a Smižian vo videorozhovoroch opisujú ťažké časy vojny, oslobodenie a transformácie režimov. Prostredníctvom osobných príbehov a optiky hovoria o dobe a momentoch, ktoré by nemali ostať zabudnuté. Aby sa neopakovali.

Obec Švedlár leží v doline rieky Hnilec na Spiši. Počas obdobia druhej svetovej vojny žilo vo Švedlári mnoho nemecky aj maďarsky hovoriacich obyvateľov.

Rómovia boli podľa slov pána Elemíra v časoch Slovenského štátu považovaní za menejcenných ľudí, boli hanlivo oslovovaní nemeckým výrazom „cigeuner“ alebo „cigonde“ a bežne na nich ľudia pokrikovali „Cigáni von!“. Nemci používali tiež nadávku „Farahún“.

Záber z videa natočeného v roku 2019, kamera Oto Hudec

Veselý pán Elemír sa narodil do hudobníckej rodiny a sám sa stal muzikantom. Mnohé jeho spomienky sú spojené práve so svetom hudby. Z obdobia druhej svetovej vojny pochádza príhoda, ktorá sa stala jeho otcovi a bratom počas hrania na zábave v miestnej krčme.

Elemírov otec aj bratia boli huslisti. Hrávali na dedinských zábavách ľuďom do tanca každú sobotu a nedeľu. Muzikanti tiež hrávali pre nemeckých vojakov. Jednoho večera v krčme, sa nemeckému vojakovi zažiadalo vypočuť si nemecký valčík v podaní rómskych huslistov. Hudobníci vonkoncom nemali chuť plniť nemecké požiadavky, no otec pána Elemíra vedel, že úlohu musia vykonať. Nástojil na kapelníkov, aby hrali, aby len hrali. Huslisti sa zaťali a tvrdohlavo odmietali. V miestnosti bolo ticho. Nemecký vojak sa nervózne spytoval, prečo stále nehrajú valčík? Skupina stále nič. Žiadne nemecké piesne hrať nebudú. A hotovo. Nemec sa strašne rozčúlil a v zlosti vedúcemu kapely vystrelil takú facku, až ho zaliala krv. Vtom všetci muzikanti zložili husle a zahájili odplatu za otca. Schytili stoličky a s nimi pobili všetkých Nemcov, až ich do jedného vyhnali z krčmy. 

Podobne rýchlo utekali zo Švedlára Nemci aj v roku 1944, keď už bolo jasné, že Rusi sa blížia a vyhrajú vojnu. Všetko nechali tak: kravy, kone, domy. Utekali preč, iba kufríky si vzali so sebou.

Mr. Elemír from Švedlár:
The village of Švedlár lies in the valley of the Hnilec River in the Spiš region. During World War II, many German and Hungarian-speaking residents lived in Švedlár. According to Mr. Elemír, the Roma were considered inferior people during the Slovak State period; they were derogatorily called by the German terms „Zigeuner“ or „Cigonde,“ and people commonly shouted „Cigáni von!“ (Gypsies out!). The Germans also used the insult „Farahún.“

Cheerful Mr. Elemír was born into a musical family and became a musician himself. Many of his memories are tied to the world of music. One particular story from World War II involves his father and brothers while they were playing at a local tavern dance.

Elemír’s father and brothers were violinists. They played for the villagers every Saturday and Sunday, providing music for dancing. The musicians also played for German soldiers. One evening in the tavern, a German soldier wanted to hear a German waltz played by the Roma violinists. The musicians had no desire to fulfill German requests, but Mr. Elemír’s father knew they had to comply. He insisted that the band play, just play. The violinists stubbornly refused. The room fell silent. The German soldier nervously asked why they still weren’t playing the waltz. The group remained silent. They wouldn’t play any German songs, and that was that. The German became furious and, in anger, slapped the bandleader so hard that blood poured from his face. At that moment, all the musicians put down their violins and retaliated for their father. They grabbed chairs and beat all the Germans, driving them out of the tavern.

Similarly, the Germans fled from Švedlár in 1944 when it became clear that the Russians were approaching and would win the war. They left everything behind: cows, horses, houses. They ran away, taking only their suitcases with them.