Spomienky pamätníkov: Pán Urban zo Smižan

Spomienky pamätníkov na druhú svetovú vojnu a na zmeny, ktoré prišli po nej. Príbehy ľudí, ktorí si pamätajú na časy druhej svetovej vojny a utrpenie, ktoré najsilnejšie zasiahlo minority. Rómski pamätníci z Košíc, Keceroviec, Švedlára a Smižian vo videorozhovoroch opisujú ťažké časy vojny, oslobodenie a transformácie režimov. Prostredníctvom osobných príbehov a optiky hovoria o dobe a momentoch, ktoré by nemali ostať zabudnuté. Aby sa neopakovali.

Pán Urban sa vo svojich spomienkach sa vracia do neľahkých časov, kedy platilo stanné právo a Rómovia neboli vnímaní ako plnohodnotní občania štátu. Na verejných priestranstvách mali dovolené zdržiavať sa len do ôsmej hodiny večer. Kto neuposlúchol toto nariadenie, bol podľa slov pána Urbana odvedený do Osvienčimu. Každý, kto sa vzoprel moci, bol odvlečený na zberné miesta. Našli sa aj odvážlivci, ktorí provokačne porušovali príkazy – zámerne vychádzali na ulicu vo večerných hodinách a hádzali kamene do gardistov. Týchto ľudí potom údajne odvážali spolu s ďalšími zo Spišskej Novej Vsi alebo z Popradu do tábora v Osvienčime.

Záber z videa natočeného v roku 2019, kamera Oto Hudec

Obec Smižany leží na Východnom Slovensku v oblasti Spiš pri rieke Hornád a neďaleko od nej sa nachádza malé letisko, ktoré bolo v období druhej svetovej vojny využívané na vojenské účely. Letisko susediace s rómskou kolóniou znamenalo pre obyvateľov isté ohrozenie a s letiskom sa spája príbeh, ktorý nám pán Urban vyrozprával:

Keď raz nemeckí vojaci chceli autami prejsť mostom ponad rieku, most bol niekým vyhodený do povetria. Rómovia z kolónie sa stali podozrivými z tohto činu. Nemci ich označili za partizánov a nepriateľov. Členmi Hlinkovej gardy boli aj niektorí miestni Smižančania, ktorí vďaka svojmu vzdelaniu, vedeli po nemecky. Veliteľom gardy bol učiteľ, členom gardy starosta obce. Tí sa nemeckým vojakom snažili vysvetliť, že Rómovia nemajú výbušniny a nemali by ako most nad Hornádom odpáliť. Tiež pripomenuli, že rómski robotníci sú nenahraditeľná pracovná sila pri prácach na letisku. Kto by tam bol pracoval, ak by Rómov pozabíjali? Židia, ktorí na letisku pracovali pred tým, boli predsa dávno odvezení do koncentračných táborov.

Starosta však nemohol neustále strážiť a ochraňovať rómskych občanov, preto Rómom doporučil opustiť na nejaký čas kolóniu a presunúť sa do úkrytu v lesoch prielomu Hornádu – v oblasti Geráv, v okolí Kláštoriska, Čingova a Hrabušíc. Sľúbil im, že im dá vedieť, až sa napätá situácia upokojí.

A tak Rómovia strávili chladné mesiace október a november na úteku v lesoch. Gazdovia s vozmi priniesli Rómom seno a slamu, aby dokázali prečkať zimu v provizórnom úkryte v chladnej jaskyni. Žiaľ, seno a slama nepostačovali udržiavať ľudí v teple, v jaskyni bolo veľmi vlhko a chladno. Rómovia sa preto rozhodli pokračovať v putovaní ďalej smerom na Kláštorisko. Po nejakom čase dostali správu od starostu, ktorý poslal svojho pomocníka na koni, aby Rómov zavolal späť domov. V Smižanoch ich však čakalo niečo hrozné. Vojaci s guľometmi vyviedli navrátilcov na pole a chystali sa všetkých postrieľať.

Skupinu Rómov však zachránil od istej smrti starosta s veliteľom gardy. Zastavili vojakov a nedovolili im, aby komukoľvek ublížili. Na stranu Rómov sa postavil aj gróf Weiss – jeden z Nemcov, ktorí žili v obci. Gróf Weiss budoval cesty a otec pána Urbana pre ňho pracoval. Gróf Weiss vojakov presvedčil, aby Rómov nechali žiť. „Čo poničí vojna, to Rómovia opravia“, povedal. Vojaci sa nezmohli na slovo, ba dokonca zúboženým ľuďom priniesli konzervy s jedlom.

A tak sedliaci vozili kameň a Rómovia z nich budovali cesty. Grófov inžinier raz počas stavby pyšne vyhlásil: „ Raz tu budú chodiť cudzinci, uvidíte!“ A mal pravdu, pretože odvtedy sa kraj okolo Smižian nazýva Slovenský raj.

Mr. Urban from Smižany

Mr. Urban reflects on difficult times in his memories, when martial law was in effect and Roma were not seen as full citizens of the state. In public spaces, they were allowed to be outside only until eight in the evening. According to Mr. Urban, those who disobeyed this order were taken to Auschwitz. Anyone who resisted the authorities was taken to concetration capms There were even some brave individuals who provocatively broke the rules—deliberately going out onto the streets in the evening and throwing stones at the guards. These people were reportedly taken away along with others from Spišská Nová Ves or Poprad to the camp in Auschwitz.

The village of Smižany lies in Eastern Slovakia in The Spiš region near the Hornád River, and not far from it there is a small airport that was used for military purposes during World War II. The airport, adjacent to the Roma colony posed a threat to the residents, and it is associated with a story that Mr. Urban recounted:

One day, when German soldiers wanted to cross the bridge over the river by car, the bridge was blown up by someone. The Roma from the nearby colony were suspected of this act. The Germans labeled them as partisans and enemies. Some local residents of Smižany, who were members of the Hlinka Guard, spoke German due to their education. The commander of the guard was a teacher, and the mayor of the municipality was also a member of the guard. They tried to explain to the German soldiers that the Roma did not have explosives and could not have blown up the bridge over the Hornád. They also reminded the soldiers that the Roma workers were an irreplaceable labor force for the airport. Who would work there if the Roma were killed? The Jews who had previously worked at the airport had long been taken to concentration camps.

However, the mayor could not constantly guard and protect the Roma citizens, so he advised them to leave the colony temporarily and seek refuge in the woods of the Hornád gorge—in the Geravy area, around Kláštorisko, Čingov, and Hrabušice. He promised to inform them when the tense situation had calmed down.

Thus, the Roma spent the cold months of October and November on the run in the forests. Farmers brought hay and straw to the Roma, allowing them to survive the winter in makeshift shelters in a cold cave. Unfortunately, the hay and straw were insufficient to keep people warm; the cave was very damp and cold. Therefore, the Roma decided to continue their journey toward Kláštorisko. After some time, they received a message from the mayor, who sent his assistant on horseback to call the Roma back home. However, something terrible awaited them in Smižany. Soldiers with machine guns rounded up the returnees in a field and prepared to shoot them all.

The group of Roma was saved from certain death by the mayor and the commander of the guard. They stopped the soldiers and did not allow them to harm anyone. Count Weiss, one of the Germans living in the village, also stood up for the Roma. Count Weiss built roads and Mr. Urban’s father worked for him. Count Weiss convinced the soldiers to spare the Roma’s lives. “What war destroys, the Roma will repair,” he said. The soldiers were speechless and even brought the starving people cans of food.

Thus, the farmers transported stones, and the Roma built the roads. One day, the count’s engineer proudly declared during the construction: “One day, foreigners will walk here, you’ll see!” And he was right, because since then the area around Smižany has been called Slovenský raj (Slovak Paradise).