Košice – mesto mnohých kultúr

Už druhýkrát sa v Košiciach stretli členovia fokusovej skupiny medzinárodného projektu INTEGRA, aby si vymenili pohľady na to, kde a ako integrácia cudzincov v meste funguje a v čom by sa mala zlepšiť. 

Niektorí cudzinci, ktorí pôsobia v našej fokusovej skupine, nám porozprávali svoje príbehy:

Afgánec Rayeiz Rahman študuje informatiku na Technickej univerzite v Košiciach. Pred piatimi rokmi s mamou, úspešnou žurnalistkou, tromi mladšími bratmi a sestrou ušli z Kábulu. Otca, ktorý bol bankárom, zavraždili. Pre rodinu bolo nebezpečné ostať doma. Matka s deťmi sa na Slovensko dostala cez „zelenú“ hranicu. Požiadali o azyl a usadili sa v Košiciach. Najmladší brat chodí na základnú školu, ostatní súrodenci sú na gymnáziu. „Okrem najmladšieho všetci popri štúdiu pracujeme, ja v IT spoločnosti, bratia ako čašníci, sestra robí recepčnú. Mama si našla robotu ako kuchárka. Kým sme sa naučili po slovensky, nebolo to ľahké, ale teraz už máme medzi rovesníkmi kamarátov. Sme tu spokojní. Na začiatku nám pomohli v Marginale a v Charite.“

Iryna Sukhonosová z ukrajinskej Vinnice nedávno vyštudovala na ukrajinskej univerzite marketing. Manžel je programátorom a v Košiciach sa mu naskytla veľmi dobrá práca v IBM. Aj doma robil programátora, ale na Slovensku má viac príležitostí na profesionálny rast. Rád by tu osta, ale Irina by sa radšej vrátila na Ukrajinu. Ale, ako vraví: „Ak si nájdem  uplatnenie, pravdepodobne zmením názor.“ Keďže prišla za manželom, prvý rok sa podľa našich predpisov nemohla zamestnať. Čas využila na učenie sa slovenčiny, ale i tak jej je bez práce dlhá chvíľa.

Mladá učiteľka Júlia Rokická pochádza z Ľvova. Mrzí ju, že asi bude musieť pretiecť veľa vody, kým sa na Slovensku zamestná vo svojom odbore. Obáva sa, či sa jej to vôbec podarí, či niekedy bude vedieť po slovensky tak dobre, aby mohla učiť. V Košiciach je čosi vyše pol roka, rozpráva už slušne, horšie je to s písaním a čítaním. Jej manžel je Slovák, ktorého rodina sa pred mnohými rokmi vysťahovala na Ukrajinu, ale vrátili sa späť.  Júlia sa s manželom zoznámili na Ukrajine, ale chcú žiť v Košiciach.

Na stretnutí na magistráte sa zúčastnilo desať zástupcov komunít cudzincov, ktorí tu pracujú, alebo študujú, ale najmä snažia sa nájsť si nový domov, alebo si ho už pred mnohými rokmi našli. V minulosti sa v Košiciach usadili napríklad Afgánci či Iránčania, trend ostatných rokov je príchod najmä mladých ľudí z Ukrajiny. Veľa z nich u nás chce aj zostať, pretože im Košice ponúkajú nielen možnosti uplatnenia sa ako inžinierom, fyzikom, či lekárom, ale aj miesto bezpečia a mieru.

Do diskusie prispeli svojimi skúsenosťami aj zástupcovia neziskových organizácií Marginal, Liga za ľudské práva a Arcidiecéznej charity Košice, ktorí svojimi službami uľahčujú ekonomickým migrantom, ale aj žiadateľom o azyl, prvé mesiace pobytu (poskytujú im právne poradenstvo, výučbu slovenského jazyka, pomoc pri hľadaní ubytovania či pri sociálnom začlenení). Tieto organizácie vo veľkej miere suplujú úlohu štátu/samosprávy, aj napriek tomu, že samospráve to zákon neukladá. V zahraničí je bežná prax, že na lokálnej úrovni sa uplatňuje integračná politika iniciovaná práve samosprávou.

Mesto Košice si uvedomuje prínos, ktorý majú migranti: vypĺňajú medzery na pracovnom trhu (nedostatok napr. odborných remeselných ale aj vysoko kvalifikovaných profesií), platia dane a prispievajú k rozmanitosti mesta. Je však potrebné odlišovať tých, ktorí prišli pracovať, či študovať a tých, ktorí z domovskej krajiny utiekli pred prenasledovaním, alebo vojnou. Tí, ktorí sa plánujú usadiť z ekonomických dôvodov, nepotrebujú finančnú podporu a väčšinou zvládajú aj administratívne záležitosti. To, čo im chýba, je základná kultúrna orientácia, nasmerovanie na poskytnutie rôznych služieb a aspoň minimálna psychologická podpora, že mesto sa o nových občanov zaujíma a snaží sa o ich skoré začlenenie do spoločnosti. Ukazuje sa, že vznik „miesta prvého kontaktu“ v rámci magistrátu podporeného mobilnou aplikáciou by bol užitočný krok.

V súčasnosti cudzinecká polícia eviduje v Košiciach približne 4900 príslušníkov tretích krajín, ktorí tvoria zhruba dve percentá obyvateľov. Zástupca Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach informoval o tom, že Košice sú veľmi bezpečným mestom. Zaznamenali len veľmi malý počet priestupkov či trestných činov, ktoré spáchali cudzinci, resp. sa cudzinci stali ich obeťami.

Fokusová skupina sa zhodla na tom, že Košice sú aj v súčasnosti mestom mnohých kultúr, ako tomu bolo odjakživa. Kým sa jej členovia rozišli, vyšli na chvíľu do ulíc, aby túto myšlienku zaznamenali aj fotoaparátmi.

Cieľom projektu INTEGRA je nadviazať na historickú tradíciu mnohonárodnostných Košíc a pomôcť mestu vytvoriť program efektívnej integrácie cudzincov.