Osady sa potrebujú vzdelávať od kolísky až po hrob
“Chodíš rada do škôlky?” “Áno.” “A prečo?” “Lebo je tam WC a dostaneme aj desiatu.” “A to len preto?” “Nie, aj kvôli hračkám a tete Irmuške.” “Prečo kvôli tete Irmuške?” “Lebo ju mám rada.”
Január 23, 2011 Bratislava /Slobodný web/ – Predstavte si, že ste dieťa v rómskej osade. Celý život vás vychovávajú rodičia, ktorí z rôznych príčin nevychodili ani len základnú školu, to, že beháte celý deň bosý/-á, si všimne len málokto, netušíte, prečo je ráno svetlo a večer tma a nikdy v živote vám do ruky nevložili zubnú kefku. Dá sa podľa vás v tomto prípade vymaniť z chudoby bez pomoci iného človeka?
Koordinátori projektov Centra pre udržateľný rozvoj, ktorí sa sústreďujú práve na vzdelávanie a zdravie ľudí z chudobných komunít, síce hovoria, že nemajú patent na rozum, ale majú nápad a najmä dobrú vôľu. A zatiaľ sa im poväčšine darí.
Riadia sa totiž heslom komplexného a kontinuálneho prístupu “od kolísky po hrob”. Začínajú deťmi a do procesu osvety zapájajú ako rodičov, tak aj ich starých rodičov. Systém je zrejmý: naraz stavať na štyroch pilieroch – vzdelanie, zdravie, bývanie a práca.
Od kolísky…
O to, ako sa naučiť starať o deti, majú záujem aj chlapci. Autor: ETP Slovensko
Všetka pozornosť začína už pri mladých mamičkách. Mnoho razy nie sú vôbec pripravené na tehotenstvo, nehovoriac o tom, že nemajú vhodných partnerov, ktorí by zodpovedne pristupovali k rodičovstvu. Dievčatá otehotnejú náhodne: niektoré z nich nemajú vedomosti o počatí alebo netušia, že sa pred tehotenstvom môžu chrániť. Dôvod je zrejmý, v rómskej rodine nie je zvykom rozoberať rodičovstvo, materstvo či sexualitu.
Ako hovorí Ľudmila Stašáková, koordinátorka komunitného centra v Podsadku v Starej Ľubovni, o školenia v rámci programu Mladá mamička majú záujem takmer všetci. Neučia sa iba mamičky s prvým bábätkom. Záujem majú aj matky s piatimi deťmi a dokonca aj chlapci.
Chorobnosť detí
Okrem vysvetľovania, ako sa starať o bábätko, treba mamám pripomínať, ako sa starať o zvyšok rodiny. Ako podotýka Stašáková, myslieť si, že deti z osady majú lepšie vybudovanú imunitu a sú zvyknuté na podmienky, v ktorých vyrastajú, je mylné.
“Večne slabo oblečené dieťa nemôže byť odolné. Práve naopak. Rómovia majú vysokú chorobnosť, a keď si pozriete priemernú výšku života, je podstatne nižšia ako u ľudí, ktorí žijú v primeraných podmienkach. Starých ľudí v osadách nenájdete alebo ich nájdete len veľmi málo,” vysvetľuje.
Štatistika nepustí. Priemerný vek ľudí zo sociálne vylúčené prostredia je o 10 až 15 rokov nižší, ako je slovenský priemer. Ohrozené v chorobnosti sú najmä deti do veku 14 rokov, rómskym matkách najviac spomedzi všetkých matiek umierajú bábätká na tzv. syndróm náhleho úmrtia novorodenca. Deti z osád majú 16-krát častejšie problémy s dýchaním ako ostatné deti a každé tretie dieťa v tomto prostredí trpí vrodenou chorobou alebo poruchou.
Deti sa v škôlke uchytili. Naučili sa všetkému, čo treba pre zápis do školy. Autor: ETP Slovensko
Aj preto sa terénni pracovníci sústreďujú najmä na komunikáciu s detskými lekármi, ktorí zabezpečujú jednak preventívne prehliadky, jednak očkovanie.
Na ceste do škôlky
Dvadsať rokov učila rómske deti. Na dôchodku sa rozhodla pomôcť s výchovou rómskych škôlkarov. “Takmer všetky deti prichádzali so strachom a plačom. Nové prostredie bolo úplne odlišné od toho, čo dovtedy poznali. Nepoznali jazyk, nemali hygienické návyky,” spomína si Erika Sabová, koordinátorka programu Predškolské kluby v projektoch ETP Slovensko, na začiatku predškolského centra v Rudňanoch.
Musela sa teda pustiť do práce. Po čase sa deti osmeľovali, naučili sa hrať s hračkami, naučili sa čistiť si zúbky, vedieť sa pozdraviť. A najmä naučili sa spolupracovať – požičiavať si hračky a poslúchať pani učiteľku. Prístup musí byť srdečný a o to viac učiteľky teší, keď deti nemajú problém pri zápise do školy.
Ako hovorí Sabová, problémy so vzdelaním detí z rómskych osád tkvie najmä v dvoch veciach. Jednou z nich je vzdialenosť materskej školy, druhou je poplatok, ktorý rodičov odrádza od toho, aby dieťa do školy vôbec zaradili.
Motiváciu vo vzdelávaní detí potrebujú aj ich rodičia. Autor: ETP Slovensko
Podpora a motivácia
Daniela Pustulková, koordinátorka centra v osade pri Rudňanoch, pripomína, že u detí to so vzdelaním nie je ružové práve preto, že ich rodičia nie sú dostatočne motivovaní, aby vzdelanie u svojich detí podporili.
“Povedia vám: Načo bude chodiť do školy, keď mu potom aj tak nikto nedá prácu? Treba im vysvetľovať, že vzdelanie je výzvou a netreba prepadať tomu, že šance Róma z osady nájsť si prácu sú mnoho razy mizivé.”
Ako hovorí, stretáva sa s tým, že Rómovia sa vedia jeden druhému posmievať, keď má niektorí z nich prácu: “Práve tých Rómov, ktorí pracujú, musíme ako mentori podporovať. Treba v nich udržať ten pocit, že práve tým, že sa odlišujú od ostatných, sú výnimoční. Vysvetľovať, aké majú výhody. Že pokiaľ si platia odvody do poisťovne, že môžu ísť k lekárovi, keď ochorejú a tak ďalej.”
zdroj: http://aktualne.centrum.sk/domov/zdravie-skolstvo-spolocnost/clanek.phtml?id=1224451
Ďalšie články k téme:
Chudobných treba motivovať, aby si vedeli poradiť
Do škôlky chodia len 4 percentá rómskych detí
