Spolu objavujeme svet

Hovoríme so supervízorkou klubov Krížom-krážom Zuzkou Révészovou.

„Veľmi ma baví učenie. Keď som začínala, zaujímalo ma hlavne, aby som deti naučila. Čím som staršia, tým viac ma zaujíma samotný proces učenia,“ hovorí Zuzana Révészová, pedagogička s dvadsaťštyriročnou praxou, z ktorých dvadsať venovala deťom  z košických marginalizovaných rómskych komunít v Špeciálnej základnej škole na Odborárskej ulici v Košiciach. Od lanskej jesene je supervízorkou našich klubov Krížom-krážom.

Prečo názov Krížom-krážom?

• Na prvom školení učiteliek, ktoré začínali pracovať v našich rozbiehajúcich sa kluboch, sme hrali hru Krížom-krážom. Prostredníctvom nej sme si demonštrovali, že hľadanie princípu, alebo kľúča nie je vždy jednoduché. Hráči odpovedajú len áno, alebo nie, ale háčik je v tom, že musia prísť na odlišnosť, ktorá si zasluhuje jednu, alebo druhú odpoveď. Len čo sme hru dohrali, Lenka z ETP nás požiadala, aby sme vymysleli názov klubov. Vtedy nám napadlo: Krížom-krážom. Naše kluby predsa tiež hľadajú kľúč – k detskej duši. S pomocou neho sa k deťom približujeme a môžeme spoločne úspešne pracovať.

Ako sa hľadá kľúč k detskej duši ?

• Samozrejme, dobrým vzťahom k nim a ochotou hľadať úroveň, na ktorej s nimi začneme pracovať. Bežne učitelia začínajú s deťmi pracovať na tej úrovni, na ktorej očakávajú, že budú. V našom prípade  je potrebné, aby sme deti najprv doviedli k poznaniu kultúrneho jazykového kódu, bežne používaného majoritou.

Prečo je kultúrny jazykový kód taký dôležitý?  

• Do kódu patria bežne používané pojmy, napríklad zabehané slovné spojenia, pomenovania farieb, miery, orientácia v čase, priestore. Deti zo segregovaného prostredia s týmito skutočnosťami nemajú skúsenosť. Nevidia, ako si ich rodičia manažujú čas, pretože  zvyčajne nechodia do práce, často ani nikam inam, len raz za mesiac na poštu po dávky. Nepoužívajú kalendár, lebo ho nepotrebujú a čas merajú podľa udalostí: svadba, pohreb. Bez poznania tohto kódu – pre majoritu úplne normálneho – sa nemožno ďalej vzdelávať.

    Ako dokážete odstrániť deficit znalosti pojmov?

• Napríklad pravidelnou, dennou prácou s kalendárom. Učíme sa pritom čísla, matematiku, ozrejmujeme a osvojujeme si význam pojmov týždeň, rok, včera – dnes – zajtra, jar – leto – jeseň – zima a všetkého, čo s nimi súvisí, všímame si mená v kalendári, učíme sa ich napísať, hovoríme o nich. Rozprávať, rozprávať a rozprávať – iba tak sa spustí kód.

Deti zo všetkých troch klubov Krížom-krážom nacvičili divadelné predstavenie a pred Vianocami ho zahrali rodičom. Aj v druhom polroku pripravujú divadielko.  Čo tým sledujete?

• Divadlo dáva možnosť zažiť pocit úspechu a pocit zodpovednosti za seba i za spoločné dielo. To sú pre dieťa veľmi dôležité zážitky. V zime sme hrali príbeh Ako chlapec okabátil medveďa a onedlho zahráme rozprávku Tri prasiatka. Deti s pomocou učiteliek vytvárajú aj scénu a kostýmy, čím si precvičujú kreslenie a jemnú motoriku.

Podľa akých osnov pracujú kluby Krížom-krážom?

• Každodennú metodiku a pracovné listy pripravujem sama. Vychádzam z dvoch platforiem – inovatívne a účinné vzdelávacie postupy, ktoré vytvorili slovenskí pedagógovia, avšak nezaviedli sa do praxe a vzdelávací program, zameraný na rozvoj detí z menšín Step by Step, ktorý vznikol v USA. Mám radosť, že pani učiteľky zo všetkých troch klubov Krížom-krážom – v Rankovciach, v Starej Ľubovni-Podsadku i vo Veľkej Ide s mojimi podnetmi pracujú veľmi tvorivo.

Ako supervízorka raz za mesiac navštevujete všetky tri kluby. Ste s nimi spokojná?

• Deti robia veľké pokroky. Keď mi nedávno malá Zuzka zo Starej Ľubovne-Podsadku povedala, že by chcela v klube aj spať, bolo mi jasné, že sa jej v ňom páči a chodí doň rada. Jej spolužiak Libor zas pri pohľade na jeden z pracovných listov začal vymenúvať predmety na ňom. Pre celú triedu i pani učiteľku to bol milý šok, pretože dovtedy vôbec nerozprával.

Ktoré oblasti rozvíja práca v klube?

• Kognitívne myslenie, grafomotorické zručnosti, matematické schopnosti, jazyk a komunikáciu a sociálne zručnosti. Všetko sa deje cez hru, v duchu Komenského myšlienky Škola hrou. Komenským sa riadime i v tom, že v procese vzdelávania sa snažíme zapájať všetky zmysly – vidieť, počuť, ochutnať, ovoňať, ohmatať. Takto spoločne objavujeme zázračný svet. Naše deti všetko zaujíma, sú chtivé po poznaní a vďačné, že sa im dostáva.

Vidno, že Komenským ste nadšená. Azda si ho po večeroch čítate?

• Čítam a vrelo odporúčam každému, sú tam skvelé a veľmi aktuálne myšlienky. Od Komenského sa stále máme čo učiť. A nielen to, mali by sme jeho zásady aj praktizovať. Náš prvý školský stupeň a jeho kurikulum je pre deti náročný, má priveľmi široký rozsah. A takisto je veľmi zlé, že neberie do úvahy „iné“ deti, napríklad deti z inak či málo podnetného prostredia. Pre učiteľov, ktorí s takýmito deťmi pracujú, nemáme ani vysokoškolský študijný odbor, špeciálna pedagogika je zameraná na deti s postihnutím.  Najlepšie vzdelanie pre prácu s rómskymi deťmi mi nedali slovenské štátne vzdelávacie inštitúcie, ale neziskové organizácie.

Prečo je pre vás proces vzdelávania príťažlivý?     

• Keď viem, ako vzdelávanie funguje a aké sú jeho princípy, ide lepšie. Viem, čo bude nasledovať, ak sa niečo preskočí a ako to treba naprávať. Preto pri vyučovaní mojich žiačikov na Odborárskej uplatňujem metodiku „splývavého čítania“, ktorú vytvorila česká odborníčka doktorka Navrátilová a v Čechách sa bežne používa. Je vylúčené, aby sa deti touto metódou, pri ktorej je každé písmeno vynikajúco vyvodené a zafixované, nenaučili čítať s porozumením.

V každom klube Krížom-krážom pracuje učiteľka s deviatimi deťmi popoludní od pol druhej do pol štvrtej. Predpoludním sú deti v škole. Nie je to na ne veľa?

• V klube je iná, hravejšia atmosféra ako v škole. Dotvára ju aj inakšie usporiadanie sedenia detí. Nepostrehla som, že by sa čo len jedno dieťa ponáhľalo z preč.