Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja

Podľa zákona č. 503/2001 Z.z. o podpore regionálneho rozvoja je každá obec/mesto povinná vypracovať strednodobý plánovací dokument na podporu svojho rozvoja, ktorý je podkladom pre vypracovanie žiadostí a následné čerpanie finančných prostriedkov najmä zo zdrojov Európskej únie.

ETP Slovensko pri príprave a spracovaní Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja (v skratke PHaSR) obce/mesta vychádza z doporučenej metodiky Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktorej základom sú multisektorálny princíp a plná a otvorená účasť verejnosti na plánovacích stretnutiach, dva základné piliere efektívneho a plnohodnotného definovania rozvojových oblastí kvality života obyvateľov obce a jeho následnej udržateľnosti.

Celý proces prípravy a spracovania PHaSR je postavený na občianskom princípe podľa zásady, že každý občan je najlepším odborníkom na svoj život. Každý člen pracovného tímu alebo diskusného stretnutia vystupuje ako občan na princípe rovnosti a subsidiarity. Členom pracovného tímu sa môže stať ktorýkoľvek obyvateľ obce bez prioritného výberu. V pracovnom tíme sú vopred stanovené spravidla, že aj predstavitelia obce, riaditelia organizácií či významní podnikatelia v tíme spolupracujú z pozície občana a nie experta. Dosahuje sa tým podstatne väčšia kreativita generovaných návrhov a riešení. Stretnutia sú spravidla v dvojtýždňových intervaloch, jedno stretnutie trvá približne 4 hodiny a každé stretnutie sa vopred oznamuje spôsobom obvyklým v obci/meste tak, aby účasť občanov bola čo najvyššia. Priemerný počet účastníkov jedného stretnutia je v rozsahu 12 – 20 občanov, stretnutie vedie nestranný facilitátor formou interaktívnej diskusie a prácou v menších skupinách, čím sa dosahuje potrebná objektivita výstupov. Efektivita práce a napredovania pracovného tímu podľa jednotlivých krokov metodiky strategického plánovania je veľmi rozdielna a závisí od množstva faktorov. Reálne ukončenie prípravy je možné v horizonte 8 – 12 mesiacov od začiatku spracovania, pričom priemerný počet potrebných stretnutí je 14. Každá obec si individuálne definuje rozvojové oblasti a ich počet a aj v tomto smere je tento proces jednoducho neopakovateľný.

Obyvatelia, ktorí sa nezúčastňujú priamo tvorby PHaSR v pracovnom tíme, majú možnosť vyjadriť svoj názor na minimálne dvoch verejných diskusných stretnutiach – po spracovaní návrhu strategických cieľov a po dopracovaní akčných plánov. Na prvé stretnutie s verejnosťou členovia tímu pripravujú osobitný dotazníkový prieskum ku konkrétnym návrhom a trendom rozvoja obce podľa jednotlivých oblastí. Vyhodnotenie prieskumu sa obratom zverejňuje a zapracuje pracovným tímom do prípravy cieľov.

Do prípravy PHaSR sú pozvané aj deti a študenti formou výtvarných a slohových prác k téme rozvoja obce. Sprievodná fotodokumentácia zo života v obci odhaľuje pozitívne i negatívne stránky tak, ako ich vníma návštevník obce. Táto časť spracovania je veľmi zaujímavá, výstupom sú často prekvapujúce závery po obsahovej i umeleckej stránke. Vybrané práce tvoria súčasť finálneho dokumentu a sú motiváciou pre mladú generáciu k štúdiu celého PHaSR.

Metodika ETP Slovensko vychádza z dlhoročných skúseností pri realizácii projektov udržateľného rozvoja v zmysle Agendy 21 a spolupráce s miestnymi samosprávami pri príprave rozvojových stratégií vo viacerých mestách Slovenska. Priebeh procesu prípravy a schvaľovania rozvojovej stratégie mesta Kremnica, ktorý koordinovalo práve ETP Slovensko, bol ocenený Stredoeurópskym inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy INEKO, ako druhé najlepšie socio – ekonomické opatrenie samosprávy na Slovensku za rok 2002.

V prvej polovici roka 2003 boli príprava a spracovanie PHaSR rozšírené o socio – ekonomický prieskum medzi obyvateľmi obce využívajúc metodiku Udržateľného živobytia na základe štruktúrovaných rozhovorov s vybranými respondentmi z obce/mesta. Tento ďalší rozmer skupinového premýšľania o cieľoch, rámcoch a prioritách rozvoja obce/mesta sa paralelne s činnosťou pracovného tímu a pripomienkovaním PHaSR verejnosťou stal tretím pilierom objektivity a verifikácie jednotlivých definovaných rozvojových oblastí a cieľov.

Súčasťou dotazníka je aj malý energetický audit obce a prieskum zdrojov.

Záverečná správa vypracovaná podľa štatistických metód a analýz je predmetom samostatného stretnutia pracovného tímu, na ktorom sa porovnávajú dosiahnuté výstupy v príprave PHaSR s expertným skúmaním a prijímajú sa potrebné korekcie. Viacročná prax v príprave rozvojových dokumentov poukazuje na zaujímavú skutočnosť, že výstupy pracovnej skupiny a expertného skúmania boli v mnohých obciach takmer identické, čím sa verifikuje práve občiansky princíp, ktorý je veľmi často v spoločnosti podceňovaný.

štvrtým pilierom metodiky ETP Slovensko je schválenie pripraveného a pripomienkovaného PHaSR obecným zastupiteľstvom, čím sa program stáva pre obec záväzným dokumentom.

V rokoch 2002 až 2003 ETP Slovensko facilitovalo proces prípravy strategických rozvojových dokumentov a Programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja v týchto mestách a obciach: Kremnica, Zvolen, Detva, Humenné, Stará Ľubovňa, Spišský Hrhov, Hranovnica, Spišský štvrtok, Iliašovce, Prakovce, Rudňany, Ostrovany a Záhradné.

Proces prípravy PHaSR bol z iniciatívy ETP Slovensko v roku 2003 naštartovaný aj v mestách Spišské Podhradie a Spišská Nová Ves, expertným zdôvodnením jeho potrebnosti poslancom Mestských zastupiteľstiev.

Vypracovanie PHaSR v obci Spišský Hrhov sa stalo jedným z rozhodujúcich predpokladov pre získanie finančných prostriedkov pre obec z Grantovej schémy Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny s názvom Rozvoj ľudských zdrojov so zameraním na zníženie nezamestnanosti pre vybrané cieľové skupiny vo výške 37 tisíc EUR už v apríli 2003.

Mesto Stará Ľubovňa prostredníctvom finančného príspevku z Nadácie otvorenej spoločnosti pripravovalo pod odborným vedením ETP Slovensko Strategický plán rozvoja mesta, ktorý bol schválený Mestským zastupiteľstvom v decembri 2003 ako Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Stará Ľubovňa do roku 2010 je založené na definovaní trinástich rozvojových oblastí, 56 cieľov a 392 úloh s konkrétnou zodpovednosťou a návrhom finančného a administratívneho zabezpečenia ich plnenia. Mesto Stará Ľubovňa, ako prvé na Slovensku sa zaviazalo vypracovať architektonické štandardy výstavby a urbanizácie objektov vo vlastnom katastrálnom území. Počas procesu bol pripravený projektový zámer na financovanie projektovej dokumentácie juhovýchodného cestného obchvatu mesta a predložený v jesennom kole Grantovej schémy Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. V decembri 2004 sa členovia pracovného tímu stretli na spoločnom stretnutí s vedením mesta a prehodnotili plnenie jednotlivých aktivít a úloh s veľmi pozitívnym záverom.

PHaSR obce Rudňany sa napriek tomu, že jeho príprava prebiehala bez účasti zvolených orgánov a predstaviteľov miestnej samosprávy, stal podľa slov starostu obce veľmi inšpirujúcim a dôležitým dokumentom v každodennnej činnosti obecného úradu.

Obyvatelia obce Iliašovce v rámci PHaSR prijali Ekologický kódex s dôrazom na zachovanie a zveľadenie životného prostredia.

Obyvatelia obce Záhradné definovali a rozpracovali rozvojovú oblasť Etiky, ktorá im má pomôcť k zvýšeniu kvality spoločného života.

Celkove bolo v rokoch 2002 – 2004 za účasti a metodikou ETP Slovensko rozpracovaných alebo ukončených 13 programových dokumentov rozvoja miest a obcí s veľmi pozitívnymi ohlasmi zúčastnených aktérov, partnerov i širokej verejnosti. Viaceré obce sa rozhodli pre tlačené vydanie PHaSR s distribúciou dokumentu do každej domácnosti a neraz poslúžili i ako prezentačné materiály na propagáciu činnosti miestnych samospráv.

Na záver len jedna poznámka – príprava a spracovanie PHaSR nie je len dokument, ktorý je potrebné citovať alebo predložiť ako prílohu k projektovým žiadostiam. Je to proces, ktorý štartuje v obci mnohé, ďalšie aktivity a iniciatívy občanov a preto každé zjednodušenie či formalizácia jeho spracovania ochudobňuje najviac tých, ktorým má práve pomôcť.