Tlačová správa – Seminár Feuersteinova metóda Inštrumentálneho obohacovania vo vzdelávaní žiakov z marginalizovaných rómskych komunít

Seminár, ktorým ETP Slovensko predkladá odbornej verejnosti dôkazy o tom, ako deťom a žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia pomáha akceleračná vzdelávacia metóda Feuersteinovho Inštrumentálneho obohacovania, sa uskutoční 10. novembra 2016 v Bratislave v Hoteli Falkensteiner.
Semináru predchádza 9.novembra, medzinárodná konferencia o segregácii vo vzdelávaní Vzdelávame deti férovo, ktorú organizuje verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová a seminar ETP je jej súčasťou.

V školskom roku 2015/2016 overovalo ETP Slovensko v spolupráci s Katedrou psychológie Pedagogickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe účinnosť metódy Feuersteinovho Inštrumentálneho obohacovania prostredníctvom rigorózneho experimentu s náhodným výberom účastníkov.

Metóda Feuersteinovho Inštrumentálneho obohacovania (FIE), ktorú ETP Slovensko zaviedlo ako prvé na Slovensku v roku 2013 a odvtedy overuje jej účinnosť v práci s deťmi z marginalizovaných rómskych komunít, sa porovnávala s metódou s názvom Krížom-krážom (KK), ktorú navrhla Zuzana Révészová, špeciálna pedagogička z Košíc s dlhoročnými skúsenosťami vo výučbe žiakov zo segregovaných komunít na východnom Slovensku.

Metóda FIE vychádza z princípov vývinovej a kognitívnej psychológie a špeciálnej pedagogiky a mnohými štúdiami preukázala svoju účinnosť pri práci s deťmi a dospelými, u ktorých sa z rôznorodých príčin zastavila alebo spomalila prirodzená schopnosť učiť sa a využívať naučené poznatky v bežnom živote. S úspechom sa uplatňuje už šesťdesiat rokov v mnohých krajinách sveta. Je založená na tzv. sprostredkovanom učení[1], mediácii, ktorá pomáha žiakom porozumieť ako premýšľajú, ako sa učia. Žiaci s pomocou mediátora (učiteľa) pracujú s inštrumentmi – pracovnými hárkami, kde samostatne hľadajú vhodné stratégie riešenia úloh, určujú emócie, učia sa orientovať v priestore a iné. Cieľom nie je naučiť žiakov množstvo poznatkov, ale cestu, ako poznatky získať a zapamätať si ich.

Metóda KK vychádza z overených stratégií vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (Celodenný výchovný systém – CVS, prvky programu Step by step – Krok za krokom).

V popoludňajších školských kluboch sa päť dní v týždni, vždy po tri hodiny – buď v experimentálnych skupinách metódou FIE alebo v kontrolných skupinách metódou Krížom-krážom  – učilo 54 prvákov z troch segregovaných komunít (Rankovce, Stará Ľubovňa-Podsadek, Veľká Ida). Oba druhy školských klubov sa zameriavali na rozvoj kognitívnych, emočných, sociálnych a verbálnych zručností žiakov a pôsobili v nich učitelia, špeciálni pedagógovia a certifikovaní FIE lektori.

Štatistické analýzy dát, ktoré sa získali výskumom, potvrdili, že v celom súbore detí  a vo všetkých sledovaných kognitívnych, matematických a rečových schopnostiach nastalo v priebehu školského roka štatisticky významné zlepšenie. Ako významná premenná, ktorá sa podieľa na zlepšení výsledkov dieťaťa, sa ukazuje efekt lokality. Zistilo sa, že vplyv má i celkový čas aktívnej účasti na práci klubov a vek detí. Ako ukázal výskum, na zlepšenie sledovaných schopností detí nemá štatisticky významný vplyv aplikovanie edukačného programu FIE alebo KK.

Na základe získaných kvantitatívnych a kvalitatívnych dát výskumní pracovníci Pedagogickej fakulty Karlovej univerzity tvrdia: Efektívne učenie detí zo sociálne znevýhodnených rómskych komunít prebieha „v prostredí vedenom dospelými autoritami s dlhodobou pedagogickou odbornosťou a reflexiou a s uplatňovaním vrúcnej autority, ktorá vytvára prehľadné a zrozumiteľné pravidlá.“

Podrobnú analýzu a interpretáciu výskumu podáva výskumná správa Kluby FIE a KK: Vplyv na kognitívne, jazykové a matematické výkony, ktorú vypracovali výskumníci z Karlovej univerzity. Výsledky zhŕňa aj nová publikácia ETP Učíme sa učiť sa.

Práca školských klubov FIE a KK pokračuje aj po dokončení rigorózneho výskumu. V dvoch lokalitách (Rankovce a Stará Ľubovňa-Podsadek) navštevujú kluby v tomto školskom roku žiaci 1. a 2. ročníka základnej školy a vo Veľkej Ide žiaci 1. až 3. ročníka. Školské kluby pracujú v spolupráci s miestnymi základnými školami – ZŠ Herľany, ktorú navštevujú žiaci z Rankoviec, ZŠ Podsadek a ZŠ Veľká Ida.

Cieľom projektu je zlepšiť študijné výsledky žiakov a pomôcť im dobehnúť svojich rovesníkov, ktorí vyrástli v  rodine s lepšou adresou.

„Najväčší úspech je v tom, že deti získali na sebadôvere, že zažili ten pocit sebahodnoty – ja to zvládnem,“ hovorí liečebná pedagogička Mária Heveriová, ktorá po boku ETP stála pri uvádzaní FIE do praxe a dva roky pôsobila v školskom klube FIE vo Veľkej Ide.

Súčasný seminár, podporený Friedrich Ebert Stiftung a Karpatskou nadáciou, je už tretí k téme FIE, ktorý ETP organizuje v Bratislave. Prvý seminár sa uskutočnil v novembri 2014 a druhý bol pred rokom. Obidva priniesli okrem iného aj prísľub štátnej sféry venovať viac pozornosti inovatívnym, na Slovensku doteraz nevyužívaným metódam vo vzdelávaní žiakov zo segregovaných osád.

Na seminári vystúpia riaditeľka ETP Slávka Mačáková, zástupkyňa riaditeľky ETP Michaela Csalová, lektorka FIE z ETP Vladimíra Fortunová, špeciálna pedagogička Zuzana Révészová z Košíc, superzvízorka FIE klubov a školiteľka FIE Eva Váňová a psychologička Anna Páchová, obidve z Karlovej univerzity.

O priaznivých výsledkoch ETP vo vzdelávaní detí zo segregovaných komunít svedčí i nasledujúci údaj: Podľa Správy UNDP má iba 16 percent Rómov na Slovensku stredoškolské vzdelanie. Avšak spomedzi žiakov, ktorým ETP venuje intenzívnu starostlivosť, vrátane popoludňajšieho doučovania, až 80 percent študuje na stredných školách. To dokazuje, že aj deti z marginalizovaných rómskych komunít môžu úspešne ukončiť základnú školu a pokračovať v stredoškolskom štúdiu, avšak aby dobehli rovesníkov z bežných rodín, je potrebné venovať im viac pozornosti v popoludňajších hodinách od čo najskoršieho veku.

V Košiciach, 9. novembra 2016.

Bližšie informácie: Slávka Mačáková, email: macakova@ke.etp.sk, tel.: + 421 907 778 645

[1] Skúsenosť sprostredkovaného učenia je popisovaná v práve vydanej publikácii ETP Učíme sa učiť sa (s.47) ako „kvalita interakcie, pri ktorej učiteľ, rodič, vychovávateľ a rovesníci kladú seba medzi podnet a jedinca so špeciálnymi potrebami, aby sa ubezpečili, že jedinec daný podnet zaznamenal, dokázal ho pochopiť a zmysluplným spôsobom spracovať.” Učenie sprostredkováva učiteľ, mediátor, lektor, „sprievodca“, ktorý učí žiakov kriticky myslieť, vyberá a upravuje podnety z prostredia na úrovni primeranej schopnostiam žiakov, poskytuje im spätnú väzbu, pomáha vytvoriť učebné návyky, rozvinúť vnútornú motiváciu a naučiť žiakov rozumieť spôsobu, akým sa učia, ako nadobúdajú poznatky. Učiteľ pomáha žiakom aj preniesť naučené poznatky do bežných situácií každodenného života, t. j. premostiť ich.  V interakcii mediátor – žiak sa u žiakov rozvíjajú kognitívne funkcie, kognitívne procesy a predpoklady pre samostatné učenie sa.