Osvedčené nástroje pracovnej integrácie

Spoločný zámer účastníkov včerajšieho workshopu Osvedčené nástroje pracovnej integrácie bol prostý: Nájsť spoločnú reč, ktorá pomôže odborníkom na všetkých úrovniach dať všetkým chudobným ľuďom čo najviac príležitostí, aby sa zaskvelo to najlepšie, čo nepochybne je v každom človeku.

Za jedným stolom sa stretli odborníci z rôznych pracovísk, ktorí majú dlhoročné praktické skúsenosti s tými istými klientmi, dlhodobo nezamestnanými uchádzačmi o zamestnanie. Na Slovensku sú dnes tisícky ľudí, ktorí žijú v bezútešnom prostredí rómskych osád, ale sú na Slovensku aj stovky tých, ktorým úprimne záleží na tom, aby sa postupne zlepšovala kvalita života ľudí, ktorí mali tú smolu, že sa narodili v segregovaných osadách. Aby mali viac šancí vymaniť sa z osady a jej bezútešného prostredia.

Slávka Mačáková, riaditeľka ETP: „Podstata úspechu je v systematickej, dlhodobej, vytrvalej práci na všetkých úrovniach: Osada, obec, regionálna samospráva, ministerstvá, poslanci, školy, sponzori, verejnosť. A v neposlednom rade vo vzájomnej dôvere a rešpekte, ktorú si miestni pracovníci s klientmi vybudujú. Dlhodobý a náročný cieľ – integrácia – sa inak ako dlhodobou, svedomitou prácou dosiahnuť nedá. Pretože s integráciou je to ako s láskou. Je to vec rozhodnutia. Rozhodnutia na oboch stranách. Buď chceme s tým druhým žiť, alebo nechceme. Nedá sa to vynútiť. Integrácia nie je kolektívna, je to individuálne rozhodnutie učiteľa voči žiakovi, ale aj žiaka voči učiteľovi. Zamestnávateľa k zamestnancovi, sociálneho pracovníka voči klientovi. Darcu k obdarovanému a obdarovaného k darcovi.“

Diskutovalo sa v blokoch Ako pomáha regionálna samospráva, Ako pomáha odborná škola, Ako pomáha mimovládny sektor a Ako pomáha jednotlivec. Prezentácie, ktoré na workshope odzneli, spracovávame a uverejníme.

Imrich Fülöp, vedúci Odboru regionálneho rozvoja, územného plánovania a životného prostredia Košického samosprávneho kraja: „…  hľadať také riešenia problému, aby si odkázaní ľudia dokázali sami, svojpomocne zabezpečiť svoje osobné a spoločenské potreby. Nástrojom, ktorý umožňuje takéto riešenie, je zakladanie družstiev – nie ako súčasť agrosektoru – ale ako fungujúcu spoločnosť napr. na manuálnu prácu,“ hovorí Imrich Fülöp, vedúci Odboru regionálneho rozvoja, územného plánovania a životného prostredia KSK

Ján Pituch, riaditeľ Strednej odbornej školy technickej v Košiciach, Kukučínova 23: „Sme škkola, ktorá má model, ako vzdelávať žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia… Máme kurz na získanie úplného základného vzdelania, ktorý umožňuje študovať v maturitnom odbore.“

Ladislav Chynoranský, Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity: „Vyhláška Ministerstva školstva nie je postačujúca pre klasifikáciu rómskych žiakov, pretože nezohľadňuje ich progres.“

Lýdia Šuchová, predsedníčka OZ Equity: „Na ľudí  z prostredia generačnej chudoby sa nemôžeme pozerať očami strednej triedy.“