Tlačová beseda k publikácii Podarilo sa

Úspechy samospráv, ETP Slovensko a iných neziskových organizácií sú zhrnuté v publikácii Alexandra Mušinku: Podarilo sa.

Zároveň Vás pozývame na tlačovú besedu k tejto publikácii:

Vážený pán/pani

Ústav rómskych štúdií Prešovskej univerzity si Vás touto formou dovoľuje pozvať na tlačovú besedu k publikácii, ktorú sme v týchto dňoch vydali. Ide o knihu Alexandra Mušinku Podarilo sa s podtitulom Príklady úspešných aktivít na úrovni samospráv smerujúcich k zlepšeniu situácie Rómov.

Tlačová beseda sa uskutoční vo štvrtok 31.5.2012 o 14.00 hod v zasadačke Rektorátu PU (Consiliummaius, č.m. 328, II. poschodie, budova Rektorátu PU, Ul. 17. novembra 15, Prešov).

Na tlačovej besede sa zúčastní aj Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity RNDr. Miroslav Pollák.

V týchto dňoch Ústav rómskych štúdii Prešovskej univerzity vydal publikáciu kultúrneho antropológa, Alexandra Mušinku: Podarilo sa s podtitulom Príklady úspešných aktivít na úrovni samospráv smerujúcich k zlepšeniu situácie Rómov. Táto publikácia, ktorá vznikla vďaka dotácii z Úradu vlády SR prichádza v čase zvyšujúcich sa negatívnych reakcií spoločnosti voči Rómom, ktoré sú, okrem iného, umocňované aj obrovským mediálnym tlakom v ktorom dominujú negatívne príklady v rámci tejto témy. Práve táto publikácia sa pokúša poukázať na opačnú stranu uvedeného problému a prezentovať širokej verejnosti príklady aktivít, ktoré realizujú v konkrétnych obciacha mestách samosprávy, aktivisti, vzdelávacie a cirkevné inštitúcie, mimovládne organizácie a pod. a ktoré majú pozitívny dopad na konkrétne Rómske komunity. V publikácii je zozbieraných 21 príkladov dobrej praxe z 18 obcí a miest. Nejde však o „chválospev“ na nejakú konkrétnu aktivitu, jej realizátorov alebo grantovú schému. Ide o rôznorodú paletu aktivít a činností, ktoré sa vykonávajú v rôznorodých prostrediach, s rôznou intenzitou a s rôznymi výsledkami. Určite túto publikáciu nie je možné vnímať ako správu o stave Rómov na Slovensku. Zámerom publikácie je inšpirovať čitateľov, motivovať ďalšie obce, starostov, primátorov, poslancov a aktivistov k práci s touto cieľovou skupinou – t. z. snaží sa byť čo najviac praktickou.

Pri výbere jednotlivých príkladov bolo snahou v prvom rade ukázať na rôznorodosť prístupov, spoločným menovateľom ktorých je skutočnosť, že pozitívna zmena je možná. Pritom snahou bolo vybrať také príklady, ktoré by mohli byť aplikovateľné aj v iných komunitách a v iných obciach. V publikácií sú obce,  ktoré pristupujú k práci s rómskou komunitou komplexne, ale aj také, ktoré sa orientujú iba na jednu oblasť. Sú v nej obce, kde majú málo početnú komunitu s počtom maximálne niekoľko desiatok Rómov, ale aj obce s viac ako tisícovou komunitou, obce s integrovanými Rómami, ale aj obce so segregovanou osadou.

Je nutné poznamenať, že táto publikácie prezentuje iba zlomok pozitívnych aktivít, ktoré sa v Rómskych komunitách realizujú. Oproti plánovaným 10 príkladom, publikácia ich prezentuje viac ako dvojnásobok a iba z kapacitných dôvodov nebolo možné ich prezentovať viac. Uvedené príklady neznamenajú automaticky to, že v danej obci ide všetko iba dobrým smerom. Niekde sa robia aj chybné rozhodnutia. Nie vždy ide o príklady, na ktorých v plnej miere participuje obec. Niektoré príklady sú aj také, ktoré sa realizujú bez výraznejšej podpory obce a dokonca sú aj také, na ktorých obec a jeho predstavitelia neparticipujú vôbec. To však neznamená, že v iných obciach by sa to nedalo realizovať lepšie.

Zaujímavým zistením autora bola skutočnosť, že v mnohých prípadoch (dokonca aj v tých, ktoré sú uvedené v uvedenej publikácii), si realizátori sami nie vždy v plnej miere uvedomujú ich pozitívny dopad. Často je možné nájsť za veľmi kvalitnou prácou vyhorených a frustrovaných ľudí s nedostatočnou inšpiráciou. Na druhej strane takmer vždy sú to ľudia oddaní svojej práci, ktorí ju robia najlepšie ako sa len dá, ako len vedia, alebo ako im to okolité možnosti (finančné, ľudské, obecné a pod.) dovolia. Na to aby bolo možné aj v takýchto podmienkach vidieť pozitívne zmeny, je nevyhnutné tieto zmeny chcieť vidieť a naučiť sa ich rozpoznávať. Veľkým nedostatkom je často chýbajúca, alebo málo praktizovaná dôsledná evaluácia. Práve ona by mohla byť nástrojom na vlastné zhodnotenie práce, na uvedomenie si pokroku, korekciu prípadných neúspechov a zároveň motiváciou pre iných. V prípadoch, kde sa pravidelné hodnotenie deje, dosahujú ďaleko vyššiu efektivitu.

Táto publikácia by mohla byť dobrou inšpiráciu pre ďalších a zároveň by mohla byť začiatkom systematického mapovania dobrých príkladov po celom Slovensku.