Program Humanitárnej a sociálnej pomoci Spišské Podhradie

Program Humanitárnej a sociálnej pomoci organizovaný vďaka finančnej podpore IOM – Medzinárodná organizácia pre migráciu – v našom meste Spišské Podhradie začal v roku 2003. Ja som sa s týmto programom a jeho klientmi stretla prvýkrát v januári roku 2004.

Postupne som ich spoznávala, pamätala si ich priezviská, neskôr mená aj ich osobné životné príbehy.

Jednými z týchto ľudí boli aj manželia z Jablonova pán Ján a jeho manželka Margita. Prišli obaja, keď sa v komunitnom klube konala beseda s lekárkou, či nejaká výnimočnejšia udalosť. Ján však chodieval častejšie sám, pretože jeho manželka Margita bola vážne chorá a bolievali ju nohy.

V rámci Projektu Humanitárnej a sociálnej pomoci sa v máji 2004 obaja dostali do kúpeľov, kde spoločne naberali sily a oddychovali celý týždeň. Po návrate z kúpeľov boli obaja veľmi spokojní, že sa im ešte v ich veku podarilo vidieť kúsok z nášho pekného Slovenska a dostať sa do kúpeľov, ktoré by si určite sami nemohli dovoliť.

Asi po dvoch týždňoch od návratu z kúpeľov prišiel pán Ján do nášho klubu zronený a so slzami v očiach nám oznámil, že jeho žienka Margita umrela. Aj pre nás to bola veľmi smutná správa. Jediné, čo sa dalo urobiť bolo, že sme sa Jána snažili povzbudiť a v tejto ťažkej chvíli mu prejavili úprimnú sústrasť.

Po čase, i keď smútok v srdci ostal a rana sa ťažko hojila, začal k nám Ján znova chodiť. Pravidelne. Prišiel pozrieť, čo je nové, prišiel sa porozprávať, „poťažkať“ a nájsť kúsok príjemného miesta vo svojich osamelých dňoch. Dnes je už tomu rok, čo zostal sám.

V našom komunitnom klube v Spišskom Podhradí boli v roku 2005 organizované rôzne aktivity a činnosti, okrem iných aj kurz pletenia z prútia pre nezamestnaných z mesta a priľahlých obcí. Náhodou pri svojej obvyklej návšteve komunitného klubu, na tento kurz natrafil aj náš klient Ján.

Aj napriek tomu, že kurz bol určený pre nezamestnaných zo Spišského Podhradia, všetci účastníci kurzu na čele s pánom lektor, Jána medzi seba veľmi radi a srdečne prijali.

Odvtedy Ján pravidelne každý týždeň v piatok prichádza do komunitného klubu s plnou náručou zhotovených prútov, ktoré kurz používa na spracovanie.

Pán Ján vo svojich osemdesiatich rokoch je jedným z mála tých, ktorí sa chcú a učia čosi nové. A viete, čo je ešte zaujímavé?

Ján doma vypracováva domáce úlohy z kurzu (to, čo sa počas kurzu naučí, skúša sám urobiť aj doma). I keď výrobok nie vždy má taký tvar, aký by mal mať, neoberá ho to o elán a nadšenie. I to zdravíčko a hlavne srdiečko nepočúva, ale prútiky sa musia skladať tak ako majú.

Chcela by som pána Jána s jeho trpezlivosťou a ochotou dať za vzor všetkým, mladým, či starším, ktorý nevedia, čo s voľným časom alebo nevedia ako ďalej vo svojom živote.

Tatiana Forgáčová/Olejová – komunitná aktivistka, Spiššské Podhradie