Príbeh Pani asistentka pokračuje

Je skvelé, ak sa príbehy z našej knihy Andal o dživipen menia k lepšiemu. Zmenil sa i príbeh Pani asistentka.

„Dobré ráno, pani asistentka,“ prihovárajú sa školáci a predškoláci Jozefíne Janovej, len čo vyjde z domu.

Jožka je asistentkou v komunitnom centre ETP vo Veľkej Ide. Deti si ju obľúbili a rešpektujú ju. „Ani neviem vypovedať, ako sa mi práca s deťmi páči. Najradšej by som ju robila celý život,“ hovorí. Na otázku, či by chcela byť učiteľkou, sa zasnene zahľadí: „Netrúfam si na to ani pomyslieť.“ Samozrejme, že by chcela učiť.

Cesta k tomu však bude zložitejšia. Nedochodila deviatu triedu základnej školy, vyšla z ôsmej, a preto mohla ísť len na dvojročnú strednú školu. Vo Veľkej Ide sa vyučila za krajčírku. Vo vyšších ročníkoch základnej školy mala dobré známky, ale na začiatku školskej dochádzky to bolo veľmi zlé. Ročník stratila už v prvej triede. „Prepadla som, pretože som nevedela ani slovo po slovensky a pani učiteľke som nerozumela,“ objasňuje.

Jožke zastiera výhľad z domu do okolitého sveta vysoký betónový múr. Obec ním ohradila biedne rómske domčeky a chatrče, v ktorých žije vyše osemsto ľudí. Údajne preto, aby deti nevybiehali na cestu. Obyvatelia majú k dispozícii jednu studňu. Kto býva skraja tábora, má šťastie, vodu má relatívne blízko, ostatní ju vláčia poriadny kusisko. Obydlia sú malé, veľmi skromné, niektoré až žalostné, natlačené na seba, s rôzne udržiavanou hygienou. U Janovcov je čistučko, príjemne. Majú jednu izbu a kuchyňu. Jožkina mamka hneď ponúka návšteve kávu. „Už sme tu len piati, my s mužom a tri deti,“ hovorí.

Jožka pochádza z desaťdetnej rodiny. Brata stratila hneď po narodení, sestra zomrela v devätnástich na silný zápal pľúc a piati súrodenci už majú svoje rodiny a osamostatnili sa. Všetci sú nablízku, v osade. Doma ostala len dvadsaťročná Jožka a telesne a duševne postihnutí súrodenci – šestnásťročná Patrícia a dvadsaťosemročný Martin. Rodičia sú ich opatrovateľmi. „Martina som naučila podpísať sa, s Patríciou sa to učíme,“ vraví Jožka. Martin a Patrícia nechodili do školy.

Kým Jožkini rodičia mali prácu, dalo sa vyžiť, odkedy ju stratili, len prežívajú. Ani jeden zo súrodencov, ba ani ich partneri nemajú robotu, chodia len na aktivačné práce. Pracuje jedine Jožka.

„Som z rodiny najbohatšia,“ teší sa zo svojho skôr skromného zárobku. „Od prvej výplaty som sporila, aby som všetkým mohla dať vianočný darček. Aj teraz im pomáham a po troške si odkladám peniaze,“ pokračuje. Radšej nedomýšľa, ako to bude, keď sa skončí projekt, vďaka ktorému má živobytie…

Odkedy sa stala asistentkou v komunitnom centre, jej pozícia v osade sa zmenila. „Polovica mi praje a váži si ma, iní mi neprajú a závidia…“

Postoj tých druhých ju mrzí. Veľmi rada by pomohla všetkým – aby žili lepšie, vždy mali na jedlo a aspoň na najnutnejšie potreby. O niektorých však vie, že mali možnosť pracovať, ale nechcelo sa im, namiesto práce sa opíjajú, fetujú. A ich deti trpia. Jožka chce deti z osady uchrániť pred životom, aký vidia doma, a preto sa im venuje s toľkým nadšením. Je k nim trpezlivá, láskavá, ale ak treba, aj prísna. Pomáha im so slovenčinou, asistuje v popoludňajšom školskom klube, v komunitnom centre sa s nimi učí, hrá, rozpráva. Má v pláne zdolať prekážky, ktoré jej bránia ďalej sa vzdelávať a získať maturitu. Veľmi túži pracovať s deťmi.

A veľmi túži aj po dôstojnom bývaní. Už nechce zďaleka vláčiť ťažké kýble s vodou. „Keď budem mať svoj byt, zoberiem so sebou aj mamu, otca a postihnutých súrodencov. Nemohla by som si dobre žiť s vedomím, že oni sa trápia,“ plánuje.

Keď sa zabezpečí, mieni si založiť rodinu. „Chcem byť mojim deťom takou dobrou mamou, akou je naša mama,“ hovorí. Jej maminka nevie čítať ani písať, ale Jožka na ňu nedá dopustiť a zahŕňa ju láskou a vďačnosťou.

Pokračovanie príbehu: Jožka v tomto školskom roku, spolu s dvomi našimi klientkami z Veľkej Idy, navštevuje Strednú odbornú školu technickú v Košiciach na Kukučínovej ulici. Táto škola dáva mladým ľuďom bez ukončeného základného vzdelania druhú šancu. Počas intenzívneho kurzu si dokončujú základné vzdelanie a otvára sa im príležitosť prihlásiť sa na strednú školu s maturitou. Naša Jožka sa v septembri chystá začať študovať na pedagogickej a sociálnej akadémii. Veríme, že ďalší naši klienti ju budú nasledovať.