Noc výskumníkov

Európska noc výskumníkov zavítala tohto roku aj do Evakuačného tranzitného centra v Humennom. Vedecká show vzbudila pozornosť medzi deťmi i dospelými. Zvedavo sa pozerali do mikroskopu, na skameneliny či vodný hmyz, dychtivo sledovali vedecké pokusy, dokazujúce premenu vlastností látok, brali do rúk lebku jaskynného medveďa, ktorý pred miliónmi rokov žil na našom území…

„Priniesli sme posolstvo priateľstva,“ hovorí Lýdia Šuchová, predsedníčka Občianskeho združenia Equity, ktorá už šiesty rok podujatie organizuje a s tímom vedcov prichádza najmä do rómskych osád.

„Keď vidím tú nevraživosť voči utečencom, žiada sa nám povedať, že nie každý takto zmýšľa,“ pokračuje Lýdia. Z Humenného sa výskumníci presunuli do rómskej osady v Stráňach pod Tatrami a napokon zorganizovali Nočnú univerzitu v Spišskom Štvrtku.

V Humennom sa pracovalo v štyroch provizórne zriadených laboratóriách. Doktorand Jozef Trenčan z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky „miešal kašičky“ z rôznych látok, ktoré efektne menili farby a dokazovali určité prírodovedné zákonitosti.

Pokus učiteľa základnej školy v Novom Živote Csabu Igaza príťažlivo ukázal, že oheň sa dá založiť aj bez ohňa… Na Noc výskumníkov chodieva pravidelne. „Vždy zažívam radosť, keď sa pokus vydarí a vyvolá úsmev,“ hovorí.

Ekológ Tomáš Dorka z Prírodovedeckej fakulty UK bol na Noci prvý raz, ale viackrát už demonštroval pokusy v Južnej Amerike pred malými Indiánmi. „Rád prídem aj inokedy,“ prezradil. Malým i veľkým Somálčanom predstavil drobný vodný hmyz, ktorý žije v Laborci.

Aj ďalšie pracovisko malo čo ponúknuť. Paleontologička Natália Hudáčková a geologička Silvia Králiková z Prírodovedeckej fakulty UK vysvetľovali: „Skameneliny sú stopy a zvyšky organizmov, ktoré žili na Zemi pred miliónmi rokov…“ V zbierke mali škrupiny dinosaurích vajec, zuby pravekých zvierat, stuhnutú lávu a bomby zo sopky, ktorá bola niekedy na našom území a iné zaujímavosti. Aby deti pochopili, ako sa zachovali stopy dinosaura, do piesku si odtláčali rúčky a „jamky“ zalievali sadrou.

Na záver každé dieťa dostalo obrázok so svojím menom, ktoré preň namaľovali školáci z Nového života a naše klientky odovzdali výskumníkom vlastnoručne zhotovené darčeky.

„Veľmi pekne ďakujeme. Príďte aj inokedy,“ za všetkých sa s návštevou rozlúčil pán Omar.