Riaditeľka ETP Slávka Mačáková o 2%

Milí priatelia, blíži sa dátum rozhodovania o tom, čo urobíme s dvomi percentami z našej dane. Pri tejto príležitosti  by som Vám rada povedala jeden príbeh.

Raz do týždňa bráva Gabika, naša asistentka v komunitnom centre vo Veľkej Ide, svojich malých kamarátov Jožku a Sebastiána z miestnej rómskej osady, aby ich odviezla do Košíc k liečebnej pedagogičke. Obe deti sú v druhom ročníku základnej školy. Pri nástupe do školy si priniesli neblahé znaky málo podnetného prostredia. Mali však šťastie a dostali sa do náhodne vybranej skupiny detí zaradených do výskumu, ktorej sa v rámci popoludňajšieho takzvaného Feuersteinovho školského klubu venuje ETP už tretí rok. Pedagógom neušlo, že Jožka nevidí na tabuľu a Sebastián nerozpráva dobre nielen preto, že nevie po slovensky, ale preto, že je nedoslýchavý. Obe deti pochádzajú z mnohodetných rodín dlhodobo nezamestnaných rodičov, Jožkina mama je vdova. Rozhodli sme sa, že Jožku a Sebastiána nenecháme napospas osudu, ktorý ich za daného stavu čakal – nemožnosť ďalej vzdelávať sa. Prostriedky na zaplatenie potrieb súvisiacich s návštevami u lekárov sme získali vďaka láskavým darcom na portáli Ľudia ľuďom. Jožka absolvovala vyšetrenia u očného lekára, ktoré ukázali, že potrebuje operáciu (ide na ňu koncom februára) a po korekcii očka bude nosiť okuliare. Sebastiánovi zistili, že má poškodený sluch, a preto už používa načúvací strojček a s logopédom robí pokroky. Zdravotný hendikep plus stopy prostredia, z ktorého deti vyšli, im spôsobili vážne zaostávanie vo vzdelávaní. Preto teraz s nimi, na odporúčanie lekára, pracuje liečebná pedagogička. A my s radosťou sledujeme, že naša snaha zasiahnuť do ich životov nebola márna. Deti sa v škole zlepšujú.

Toľko príbeh.

Lenže…

Vo Veľkej Ide, v Rankovciach a Starej Ľubovni máme spolu 64 žiakov, ktorí pochádzajú z osád a sú zapojení do unikátneho (nielen na Slovensku) vzdelávacieho experimentu. Takmer všetky tieto Jožky a Sebastiánovia, i keď sa volajú inak, majú svoje špeciálne potreby, ktoré vyplývajú z toho, že sa narodili a vyrastajú v osadách. Dobrá správa je, že takmer všetky výchovno-vzdelávacie potreby našich žiakov sú riešiteľné, pravda za predpokladu, že nápravu problému dokážeme uhradiť.

Veľmi dobre poznáme životnú situáciu našich klientov a rozumieme im. Vidíme, kde všade treba podať pomocnú ruku, ba tisícky pomocných rúk. Asistentky Gabiku a Veroniku, učiteľky Táňu, Anku a ďalšie sme do tímu prijali práve preto, aby sa našim žiačikom individuálne a s láskou venovali. Sme  presvedčení, že to bol správny krok. Naším zámerom je úspešne doviesť všetky deti z našich klubov do deviatej triedy a nasmerovať na stredné školy, možno i vysoké.

Naše deti sa pri správnom prístupe a dostatku zaujímavých podnetov menia na nepoznanie. Chcú sa učiť, spolupracujú, rady kreslia na tabuľu či pýtajú si od pani učiteľky pexeso a iné hry, pri ktorých si cvičia postreh a rozvíjajú inteligenciu. Stávajú sa cieľavedomé a my veríme, že využijú všetko získané a splnia si sny, o ktorých by bez intervencie do ich životov pravdepodobne ani netušili. Vedia byť nesmierne vďačné za každý úsmev, záujem, prihovorenie sa. Veľmi radi by sme všetkým našim deťom v popoludňajších kluboch na základných školách, aj tým, ktorí navštevujú predškolské kluby v komunitných centrách, ponúkli veľa poznatkov a radostí, pretože vieme, že čím viac otvoríme mladému človekovi obzor, tým viac uvidí a bude chcieť viac dosiahnuť.

Toto Vám, milí priatelia, píšem súčasne s prosbou o Vaše 2% z dane. I vďaka nim, keď z týchto dnešných našich malých žiakov v dôsledku dobrej starostlivosti vyrastú vzdelaní a pracujúci dospelí, budú do nášho spoločného rozpočtu prispievať omnoho vyššími percentami – daňou zo mzdy za svoju dobrú prácu. Všetky prostriedky z dvoch percent dane našich priaznivcov použijeme v daňovom období 2016-2017 v záujme vzdelania a budúceho pracovného uplatnenia našich malých klientov.  Aby nemuseli byť tak, ako ich rodičia, príbuzní  či starší súrodenci odkázaní na doživotné poberanie sociálnych dávok.

Vďačný tím ETP