Čím skôr, tým lepšie

Slávka Mačáková, riaditeľka ETP Slovensko na seminári o inovatívnej špeciálno-pedagogickej metóde FIE, ktorý práve prebieha v Bratislave:

Nezisková organizácia ETP Slovensko je vlastne sociálnym laboratóriom.  Hľadáme, overujeme, testujeme nové prístupy na zhubné problémy našej spoločnosti, najčastejšie v sociálnej oblasti. Myslím, že sa zhodneme na tom, že situáciu v segregovaných rómskych komunitách môžeme nazvať zhubným problémom, ktorý desaťročia trápi našu spoločnosť.

Podľa prepočtov Branislava Šprochu z Prognostického ústavu SAV z roku 2014 o pätnásť rokov, v roku 2030, budú Rómovia tvoriť 10 percent populácie Slovenska a 16 percent populácie v produktívnom alebo školopovinnom veku.

V lokalitách, kde ETP pôsobí, začínajú deti povinnú školskú dochádzku spravidla bez predchádzajúcej skúsenosti s predškolskou prípravou v rodine či materskej škole. Do prvého alebo nultého ročníka nastupujú väčšinou s nerozvinutými kognitívnymi schopnosťami. Slovenský vzdelávací systém je v súčasnej podobe len veľmi málo pripravený reagovať na deti z inak podnetného a súčasne sociálne a ekonomicky znevýhodneného prostredia.

Výsledky štandardných psychologických testovaní detí z našich komunít preukázali, že vo svojich šiestich rokoch zaostávajú za svojimi rovesníkmi o dva, nezriedka až o tri roky. Bez špeciálnej asistencie majú veľmi malé šance, ak vôbec nejaké, dobehnúť to, čo im pri nástupe do školy chýbalo.

Spoločne s Katedrou psychológie Pedagogickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe sme nastavili rigorózny experiment testovania účinnosti metódy Feuersteinovho Inštrumentálneho obohacovania v porovnaní s metódou Krížom krážom vo vzdelávaní prvákov z troch škôl.  Prvé výsledky budú známe začiatkom budúceho školského roka, a preto už teraz dávame do pozornosti termín 3. novembra 2016, kedy výsledky experimentu predstavíme odbornej verejnosti. O rok sa stretneme na východnom Slovensku a  súčasťou seminára budú  ukážky  hodín v skupine detí FIE a v skupine detí Krížom krážom.

Socioekonomický pôvod, vzdelanie rodičov, nezamestnanosť rodičov, etnicita majú výrazný vplyv na vzdelávacie výsledky žiakov. Tieto tvrdenia potvrdzuje testovanie PISA. Žiaci, pre ktorých je vyučovací jazyk druhým jazykom, dosahujú v PISA testovaniach približne o 100 bodov menej ako žiaci, ktorých materinský jazyk je vyučovacím jazykom. Čím viac faktorov (zlé socioekonomické podmienky, nízke vzdelanie rodičov, rozdielny materinský a vyučovací jazyk) zohráva úlohu, tým horšie sú školské výsledky. Na Slovensku má nepriaznivé sociálne zázemie žiakov jeden z najvýraznejších vplyvov.

FIE môže pomôcť (žiakom i učiteľom) pri prekonávaní nepriaznivých vplyvov socioekonomického pôvodu žiakov.

Koľkých z nás by prijali do prvého ročníka, keby sa pri vstupných testoch hodnotila naša schopnosť navariť polievku, prebaliť dieťa, doniesť drevo z lesa, založiť oheň alebo urobiť premet vzad? (Toto zvyčajne deti z osady vedia.) Mám osobný zážitok so Sebastiánom z Natáliinej triedy. Má logopedickú poruchu, len pomaly sa učí hovoriť. Dokáže však absolútne presne napodobniť postoj a výraz tváre, že aj študenti herectva by sa mohli od neho učiť. Dynamický spôsob hodnotenia učebného potenciálu žiakov priniesol nový pohľad na žiaka.

Podľa článku Antona Marcinčina Trh práce a Rómovia zverejneného na webovej stránke Prognostického ústavu SAV platí: Čím vyšší podiel rómskej populácie v obci, tým nižšia miera zamestnanosti; kým v obciach bez rómskej populácie je odhadovaná miera zamestnanosti 59 percent, v obciach s aspoň polovičnou rómskou populáciou 26 percent. Čím vyšší podiel rómskej populácie v obci, tým vyšší je aj podiel registrovaných nezamestnaných; kým podiel nezamestnaných dosahoval v obciach bez rómskej populácie v priemere 11 percent, v obciach s vyše 90 percentným podielom rómskej populácie dosahoval až 47 percent.

O desať až pätnásť rokov budú dnešní prváci vstupovať na pracovný trh. Čím neskôr, tým lepšie. Ak to bude už v roku 2025, veľmi pravdepodobne sa po dokončení povinnej školskej dochádzky zaregistrujú na Úrade práce. Ak na pracovný trh vstúpia v roku 2030 alebo neskôr, čo, veríme, že bude z dôvodu ich štúdia, budú mať omnoho väčšie predpoklady, aby si vďaka vzdelaniu našli prácu.

Dnes, v roku 2015, je podľa Šprochu (2014) šesťročných takmer 10 500 rómskych detí. Jedna šestina prvákov, teda takmer 17% sú Rómovia. Ak vychádzame z údajov UNDP (2013), podľa ktorého 53 percent Rómov na Slovensku býva v rómskych segregovaných osadách, teda z 10 500 rómskych prvákov je asi 5 500 prvákov z osád. Podľa populačných prognóz je teda dosť pravdepodobné, že počet prvákov zo segregovaných komunít bude narastať,  v budúcom roku ich bude  6 000, v ďalšom roku možno 6 500 atď.

Kam sa zaradia títo prváci? Medzi zamestnaných, alebo medzi nezamestnaných? Čo sa stane, je na nás všetkých, ktorí sme sa tu zišli. Tento seminár predstavuje inovatívnu, na Slovensku prvý krát overovanú špeciálno-pedagogickú metódu. Verím a mám nádej, že sme sa tu zišli preto, lebo máme záujem svojimi konaniami a rozhodnutiami ovplyvniť a odstrániť zhubný problém našej spoločnosti. Verím, že podľa Rogersovej teórie difúzie šírenia inovácie, my všetci  sme inovátormi, alebo v najhoršom prípade skorými prijímateľmi inovácií.

Uvediem ešte zopár údajov: Mesačná starostlivosť o jedno dieťa, zaradené do FIE programu, je 80 eur. Tento údaj platí teraz, v procese nastavovania, keď sú súčasťou výdavkov aj školenia učiteľov, odmeny učiteľom a asistentom za popoludňajšie vyučovanie, supervízie, občerstvenia, obedy, hračky, pracovné materiály a výlety. Je známe, že v procese vývoja  novej služby alebo nového produktu  je ich cena omnoho vyššia ako pri niekoľkonásobnej replikácii. Ak by sme deťom museli pomáhať deväť školských rokov, čo nepredpokladáme, lebo skúsenosti zo sveta hovoria, že FIE je potrebné priemerne tri roky, tak výdavky na jedno dieťa budú menej ako 3 000 eur (80 mesačne, 960 ročne, za tri roky 2 880 eur). Prepočet, koľko našu spoločnosť stojí jeden dlhodobo nezamestnaný, si dokáže urobiť každý sám. Čím skôr si ho urobia kompetentní a porovnajú výdavky na jednu dlhodobo nezamestnanú osobu s výdavkami na kvalitné vzdelanie dieťaťa, tým lepšie.

Verím, že nikoho som nenechala na pochybách, že obyvateľov osád na Slovensku sa oplatí vnímať aj ako budúci zdroj. A, samozrejme, dôležité je to najmä z ľudskej stránky. Tobôž ak vieme, že deti z osád sa chcú učiť. Vedia sa nadchnúť a veľa sa pýtajú. A to je dobrý prísľub. Pretože „keď sa dieťa pýta, chce sa učiť“, povedala nedávno pre televíziu naša pani učiteľka z Veľkej Idy Natália.